V jeho obrazoch sa stretáva súkromný vesmír, emocionálne zážitky a spomienky s krajinou, hudbou, univerzom sveta i vlastnej duše. Hýria farbami, maliar však prívlastok postimpresionistu zásadne odmieta. „Môj ,kolorizmus' a môj vzťah k matérii farby a k fraktúre maľby môže mýliť toho, kto nepozná a necíti problematiku hlbšie. Nemal by však mýliť odborníka,“ zdôraznil Ján Berger.
Snahy zaradiť ho do nejakej „škatuľky“ sú zbytočné. S tým nech si vraj lámu hlavu teoretici umenia. Bez ohľadu na módne vlny či aktuálne trendy vždy kráčal vlastnou originálnou cestou. Pre neho je totiž najdôležitejšie to, čo vidí a vníma zmyslami, emóciami a čo provokuje jeho myseľ.
„Rád prekračuje hranice. Neraz rozvíja až absurdné koloristické hry, ale aj veľké epické deje,“ uviedla kurátorka Nina Gažovičová. „Svoje obrazy brúsi ako diamanty: niekedy až do tej miery, že zo vzácnych kameňov ostane niekedy len trblietavý prach,“ spomenul maliar Matej Fabian. Netradičný kurátorský tandem sa rozhodol pozrieť na tvorbu dlhoročného profesora Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave novou optikou. A ponúkol vizuálnu meditáciu.
Foto: SNG
Zvolil aj netradičné riešenie inštalácie – doslova minimalistické. Obrazy Jána Bergera sú podľa kurátorov také silné a „výrečné“, že dokážu zaplniť veľký priestor. Každé z diel, ktoré sa dostalo do ich autorského výberu, vystavili tak, aby mohlo voľne dýchať. Aby sa navzájom „neprekrikovali“, nerušili sa nahustené na seba.
Do každého vystaveného plátna sa tak divák môže začítať ako do obsiahleho a bohato rozvetveného románu zaplneného rôznymi motívmi, scénami, situáciami, vypätými momentmi. Ich vzrušujúce príbehy navyše zapĺňa množstvo najrozmanitejších postáv. Stačí sa do ich ponoriť a trpezlivo prenikať do hlbších a hlbších vrstiev. „Môže to zvádzať, ale musím vás sklamať. Máločo sa blíži príbehu. V prvom rade ma zaujíma príbeh maľby,“ uviedol Ján Berger veci na pravú mieru.
„Kombinácia fantázie a reality – miešanie dvoch zorných polí je umelcovou odpoveďou na otázku, ako maľovať, aby sa tušené stalo viditeľným,“ spomenula Nina Gažovičová. „Často sú to len drobné čriepky, ktoré provokujú vnútorný zrak. Dotknú sa niečoho, čo potom spustí maliarske nadväznosti. Nikdy to nie je konkrétna predstava, tým by sa stratil zmysel a plnokrvnosť procesu maľby, ktorý má v sebe mnoho dramatických chvíľ a je nad svetom každodennosti,“ uviedol Ján Berger.
Na mnohých plátnach si všimne pozorné oko maliarov autoportrét. Veľmi často dobre utajený. „Jeho hlavnou motiváciou nie je márnivosť – skôr meditácia nad vlastnou omylnosťou, neistotou a vnútorným nepokojom,“ vysvetlila Nina Gažovičová. V obrazoch Jána Bergera možno objavovať ukryté fajnovosti, načúvať ich farebnosti a viesť s nimi tichý dialóg. „Maľuje bez pózy a bez ústupkov. Maľuje tak, ako sa dnes už nemaľuje,“ dodala kurátorka. Výstava so strohým názvom Berger bude v SNG do konca septembra.
