Všetko je bodkované a ladené výhradne v čiernej a bielej farbe. Aj najnovšia séria dvojičiek sôch a obrazov Metropolis, ktoré vznikli vlani a na začiatku tohto roka. Dve z nich od mája až do novembra umelec predstavuje aj na sprievodnej výstave prestížneho Bienále architektúry v Benátkach. Okrem diel z tejto série výstave dominuje kolekcia pätnástich Reliktov z roku 2010 a rozmerný, takmer päťmetrový objekt Mesto z rovnakého roku. Sochy, objekty a obrazy dopĺňa štvorica trojrozmerných obrazov Reliéf (2007) a prírodná drevená socha z kolekcie Samorasty (2012).
Mnohí ľudia obdivujú Rollerovu úspornosť umeleckého prejavu. Okrem bodiek používa čiarky, znaky, písmená, ich fragmenty, základné geometrické tvary. Je skromný aj vo využívaní farebnej škály. „Rád by som maľoval krásne, veľké a farebné obrazy, ale som asi priveľmi poznačený prácou s kameňom, a ten je zväčša sivý. Žula je trošku fŕkaná čierno-bielo-šedá, pieskovec býva dožlta, vápenec do bielosiva, ale iných farieb v kameňolome veľa nenájdete. Azda moje bodky vznikli aj z toho, ako sa kameň pri opracovávaní poznamenáva špicákom. Sú to samé bodky, bodky, bodky… Keď robíte sochu, musíte vydržať bodkovať s kladivom a špicákom celý deň. Práve to sa mi páči. Bodky sú rukopisom kamenára,“ vyznal sa umelec vo februári vo veľkom rozhovore v Pravda Magazíne.
Doplnil, že z materiálov má vo svojom srdci najviac miesta práve pre kameň: „Práca s ním je mi najbližšia. Najmä keď sa robí ručne ako kedysi. Páči sa mi aj to, že kameň vám nedá nič len tak a hneď; treba byť trpezlivý, precízny. Výsledok je však číra radosť! Povedzme také gotické katedrály – to je nádhera!“
Nebola by to však pravá Rollerova výstava, keby na nej milovníci jeho tvorby nemohli uvidieť, a tiež si odniesť domov na pamiatku, dnes už legendárne Petrogramy. Okrúhle kamene najčastejšie pozbierané na brehu Dunaja pri Devíne Roller už prinajmenšom desaťročie dotvára čiernymi a červenými znakmi pripomínajúcimi klinové písmo, miniatúrne vlajočky alebo noty. Na bielom podklade sa tvária ako tajomný záznam. Sochár a jeho poslovia ich po Bratislave, Slovensku i mnohých krajinách a moriach sveta rozniesli už vyše 35-tisíc. Svojím spôsobom ide o najrozsiahlejšiu a najdlhšie trvajúcu akciu slovenského výtvarníka. V Mirbachovom paláci je vystavená ukážka zo špecifickej bodkovanej série Steinspital. V nej umelec kameňom ako lekár určil diagnózu (Cirrhosis hepatis, Surditas, Struma iuvenilis, Singultus…) a na poškodených miestach ich ošetril farbou, štetcom a bodkami.
Čím Petra Rollera oslovila práve bodka? A prečo bodkuje tak prácne – štetcom? „Snažím sa, aby to nevyzeralo umelo ako cez šablónu. Robím poctivo, a nejdem cestou prísnej geometrie. Vďaka bodkám dostanú moje geometrické skladby a objekty iný charakter, azda ich to zmäkčí, poľudští,“ uvažoval pred časom v už spomínanom rozhovore pre Pravdu.
„Pre výstavu v Galérii mesta Bratislavy pripravil Peter Roller viacero rôzne veľkých objektov. Sú komponované ako malé architektúry, vytvárajú celé nové mesto. Ich rozmanitým inštalovaním sa sochár posúva aj do úlohy urbanistu,“ povedal riaditeľ Galérie a kurátor výstavy Ivan Jančár. „Tieto diela sú len čierno-biele, pôsobia výrazne úsporne a minimalisticky, a napriek tomu vytvárajú pútavé predstavenie farby a priestoru. Patrí sem aj pätnásť Reliktov poskladaných z rôznych kusov, ktoré evokujú pozostatky pre kostoly, niečo posvätné, vzácne a vytvárané pre daný priestor. Minimalizmus pôsobí mimoriadne odhmotnene až étericky.“
Bratislava musí mať svojho lokálpatriota Petra Rollera skutočne rada. So zveličením by sme mohli povedať, že „nadpozemský“ pocit navodil aj úvod vernisáže. Počas nej nádvorie Galérie jemne pokropil, a tak vlastne vybodkoval letný dážď. „Všetko je, ako má byť,“ reagoval sochár, a výstava sa mohla začať.
Minimalistická bodka v maximalistickom nasadení. Výstava Peter Roller: Bodkovanie potrvá v Mirbachovom paláci v Bratislave do 2. septembra.
