Běla Kolčáková oživuje sny, minulosť aj budúcnosť

Pomedzi skaliská sa valí prúd žeravej lávy. Hrôzu z ničivej sily ohnivej masy zaháňa postava ženy, na ktorú sa zmenila. Obraz Veselá sopka je jedným z diel, ktoré na výstave Běly Kolčákovej pripomínajú tvorivú cestu jubilujúcej prvej dámy poetického surrealizmu. Výber z novšej tvorby zaplnil priestory kežmarskej Galérie u anjela.

01.08.2018 16:00
debata
Jedno z vystavených diela Běly Kolčákovej:... Foto: Galéria u anjela
Běla Kolčáková Krajina žien Jedno z vystavených diela Běly Kolčákovej: Krajina žien.

„Do tvorby priniesla poéziu, fantazijný realizmus, lyrickú a nežnú maľbu, ktorá má svoje miesto v druhej polovici 20. storočia. Ale aj v súčasnosti, keď sa tieto vzácne poetické hodnoty v príliš prozaickom a tvrdom svete často strácajú a prekrývajú so všelijakými nepeknými, nemúdrymi a nedobrými vecami,“ spomenul na vernisáži historik umenia Bohumír Bachratý. A autor reprezentatívnej monografie, ktorá pri príležitosti osemdesiatky maliarky, ilustrátorky a autorky tapisérií vyšla.

Pobrežie pripomína šachovnicu, len čierne sa biele polia ožili pestrými farbami. Vedľa figúrky jazdca poskakuje morský koník so zeleným jabĺčkom na hlave, ktoré možno vylovil z torza, čo pod náporom „vitamínov“ praská. Na opačnej strane sa vypína postava ženy, ktorej chýbajú končatiny ako mnohým antickým pamiatkam. Na morskej hladine sa vlnia ženské figúry. Na plátne s názvom Vlna možno objaviť veľa podobenstiev, stačí sa do jeho príbehu zahĺbiť.

„Běla Kolčáková priniesla do slovenského umenia kvalitné a autentické dielo. Nie je to klasický surrealizmus alebo poetizmus. Predovšetkým je to jej svet lyrických duší a vizuálnych metafor. Krajina, ktorá sa riadi zákonmi básne a úprimných citov,“ pokračoval Bohumír Bachratý. Rodáčka z Prahy odišla po štúdiách s manželom Ignácom Kolčákom na Oravu. Jej muž spoluzakladal Oravskú galériu, ich spoločnou zásluhou vznikla Galéria ľudového umenia na Slanickom ostrove Oravskej priehrady. „Na Orave som našla svoju krajinu snov,“ spomínala po rokoch. Medzi ženské krivky pripomínajúce oblé vrchy pokryté zeleným hávom a pod modré nebo situovala nejeden svoj obrazový príbeh.

Kniha Kristy Bendovej Bola raz jedna trieda bola prvou, ktorú ilustrovala. Knižná ilustrácia bola druhým pólom jej tvorby. Kolážami dotvorila Rúfusove rozprávky aj Zamarovského Gilgameša. Svojimi ilustráciami dotvorila množstvo knižiek, v súťaži o najkrajšiu knihu získala nejedno ocenenie. Voľná tvorba bola iná parketa. „Nič ma nesmie vyrušovať. K maľovaniu potrebujem absolútnu intimitu, aby som bola sama so sebou, so svojimi myšlienkami a predstavami,“ vyznala sa Běla Kolčáková.

Prílet jarných sudičiek, Hmlové víly, Motýlie krídla, Mračno, Tajné miesto… Jej obrazy, ktoré väčšinou vytvorila už v novom storočí, vibrujú nostalgiou a melanchóliou. Oživujú sny a rozprávajú balady. Ako kľúčovou dierkou možno ich prostredníctvom nazerať do ženskej duše. Do jej tajomstiev, harmónie i nepokoja. „V mojich obrazoch je aj humor, ale veľmi zašifrovaný,“ nezabudla pripomenúť. Na autorkine slová si možno spomenúť hoci pri pohľade na obrazy Šedá eminencia či Šarkan a torzo.

„Obraz alebo socha – jediné zo všetkých druhov v umení nemajú priebeh v čase. Hudba, román, dráma, to všetko má začiatok, vyvrcholenie a koniec. Obraz musí mať toto všetko v sebe zakódované do jediného okamihu. Musí v sebe ukrývať tajomstvo minulosti aj budúcnosti. Provokuje k otázkam, na ktoré si každý sám hľadá odpoveď. S dobrým obrazom sa dá viesť dialóg celý život,“ dodala Běla Kolčáková. Jej výstava bude v kežmarskej Galérii u anjela do 12. septembra.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Galéria u anjela #Běla Kolčáková