Ako okupácia zastavila slobodnú umeleckú tvorbu

Vpád okupačných vojsk Varšavskej zmluvy do bývalého Československa 21. augusta 1968 ovplyvnil na viac ako dve nasledujúce desaťročia celú spoločnosť a aj výtvarné umenie.

20.08.2018 14:00
Rudolf Sikora Foto: ,
Najvýraznejším prínosom vizuálnemu umeniu 60. rokov bolo slovenské konceptuálne umenie. Na snímke jeden z jeho zástupcov, umelec Rudolf Sikora.
debata (1)

Ako pre agentúru SITA uviedla šefkurátorka zbierok súčasného a moderného umenia Slovenskej národnej galérie (SNG) Lucia Gregorová Stach, vizuálne umenie v Československu sa v 60. rokoch minulého storočia výrazne rozvinulo vo viacerých líniách, ktoré sa prepojili s vtedajšími umeleckými prúdmi vo svete. „Udalosti po Stalinovej smrti v roku 1953 priniesli postupné uvoľňovanie politického tlaku Sovietskeho zväzu a v 60. rokoch sa naplno prejavili dlho potláčané progresívne smery vo všetkých oblastiach kultúry,“ konštatovala Gregorová Stach.

Do roku 1965 sa, ako pripomenula Stach, „na Slovensku s nebývalou razanciou objavili tendencie informelu (Dagmar a Jozef Kočišovci), lyrickej abstrakcie (Marian Čunderlík), novej geometrie a luminokinetizmu (Milan Dobeš), novej figurácie (Vlado Popovič, Jozef Jankovič), nového realizmu (Alex Mlynárčik ale aj pop-artu (Jana Želibská, Miloš Urbásek, Stano Filko), akčného umenia, novej hudby a happeningu (Milan Adamčiak, Róbert Cyprich). Najvýraznejším prínosom vizuálnemu umeniu 60. rokov bolo objavenie sa slovenského konceptuálneho umenia (Peter Bartoš, Július Koller, Stano Filko, Rudolf Sikora, Jana Želibská a ďalší), ktoré má dnes vo svetovom umení veľký ohlas a úspech“.

„Zlaté šesťdesiate“, keď sa umelci stretávali verejne a pracovali kolektívne vo verejnom priestore mesta, však netrvali dlho. Po okupácii vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 sa zmenila situácia aj v kultúre. Na všetkých úrovniach táto zmena nenastala naraz. Režim však nastolil tvrdú normalizáciu v kultúrnych inštitúciách, časopisoch, školách a obmedzil slobodu umeleckého prejavu a aktivizmu až po zjazde Komunistickej strany Československa (KSČ) v roku 1971.

„Progresívnych umelcov vylúčili zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov a verejne odsúdili ich tvorbu a zahraničné pôsobenie. V rokoch 1969 a 1970 sa ešte uskutočnili veľké akcie a umelci vytvorili veľké ťažiskové diela, napríklad pre legendárny projekt multimediálneho umenia Polymúzický priestor v Piešťanoch v lete 1970,“ konštatovala ďalej hlavná kurátorka zbierok súčasného a moderného umenia SNG. Ako dodala, po uzavretí verejného priestoru od roku 1972 a nastolení nových požiadaviek propagandy vo výtvarnej tvorbe, mnohí výtvarníci naďalej tvorili v súlade s tendenciami medzinárodného, euro-amerického aj východoeurópskeho umenia, no neverejne, súkromne a zvyčajne v menších dielach.

„Prejavy akčného umenia a kolektívne akcie a stretnutia sa presunuli z mestského priestranstva do mimoinštituci­onálneho nekontrolovaného priestoru prírody a krajiny a do súkromia bytov a ateliérov. Symbolickým podujatím pre túto transformáciu výtvarnej scény bol 1. otvorený ateliér Rudolfa Sikoru 19. novembra 1970, kde sa stretli tri generácie progresívnych umelcov v jeho dome-ateliéri v Bratislave,“ dodala Lucia Gregorová Stach.

V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, s výnimkou Rumunska, do Československej socialistickej republiky (ČSSR). Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991. Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie.

Za prvého, neskôr generálneho tajomníka ÚV KSČ bol na jar 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala v septembri 1968 od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy vtedajších korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním sovietskych vojsk do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.

1 debata chyba
Viac na túto tému: #august 1968 #umenie #Rudolf Sikora #50 rokov od okupácie Československa