Martin Benka sa vždy zaujímal o ľudovú kultúru. Svedčí o tom fotografia, zachytávajúca umelca v terchovskom ľudovom odeve. Benku, ktorý sa v dvanástich naučil hrať na husliach, oslovil aj hudobný potenciál Terchovej. Obce, kde azda v každom dome niekto hrá na husle, heligónku či minimálne spieva. Martin Benka (1888 – 1971) zhmotnil ako prvý maliar slovenskej výtvarnej moderny vo svojich obrazoch idealizovanú slovenskú krajinu. V centre jeho maliarskeho záujmu bol vidiecky človek, úzko spätý s krajinou, ktorá mu poskytovala domov aj obživu. Zachytával jeho život aj prácu. Najviac inšpirácií čerpal z Liptova, ale maľoval vo všetkých regiónoch Slovenska.
Foto: Terchovská galéria
Terchovú na svojich potulkách objavil začiatkom 20. rokov minulého storočia. Benka, ktorého osobitosť krajiny naučil vnímať jeho pražský učiteľ – významný český krajinár Alois Kalvoda, už pri prvej návšteve Terchovej pocítil malebnosť a dramatickosť krajiny. To, že rovnako, ako je príroda okolo nej k človeku prajná, môže byť zároveň drsná aj nebezpečná. Terchová na neho zapôsobila tak silno, že z fragmentov v podobe komorných štúdií po návrate do svojho pražského ateliéru vystaval monumentálny obraz – Krajina z Terchovej. V roku 1937 dielo putovalo na medzinárodnú výstavu umenia a techniky do Paríža, kde Benka získal striebornú medailu.
Benku inšpiroval aj hmlou zastretý Rozsutec, Vrátna, Tiesňavy a ľudia kráčajúci pod strmými svahmi kopcov. Vo svojej voľnej, ilustračnej a dizajnérskej tvorbe nie raz použil námet Jánošíka. V roku 1941 vytvoril pre Slovenské národné divadlo návrhy na scénu drámy Jánošík od Márie Rázusovej-Martákovej. V roku 1953 vytvoril pre vtedajšie Armádne divadlo v Martine kulisy pre ďalšiu divadelnú hru Jánošík od Jiřího Mahena. Keď výtvarníka o rok neskôr poverili vytvorením výzdoby hľadiska martinského divadla na tému Povstanie, rozhodol sa jednu z troch kompozícií venovať opäť Jánošíkovi. A v roku 1955 opäť, keď ilustroval knihu Márie Rázusovej-Martákovej Rozprávky o Jánošíkovi.
Motív postavy Jánošíka rôzne varioval a uplatňoval aj v komornej dizajnérskej tvorbe – na návrhoch na poháre či listový papier kult ľudového národného hrdinu obohatil o nový prvok – zobrazil ho ako nohou prišľapuje hlavou hada – symbol zla.
