Dozvuky okupácie cítiť dodnes. Ich reflexiu ponúka Nová Cvernovka

Česko a Slovensko si len nedávno pripomínali 50. výročie okupácie ich spoločného územia vojskami Varšavskej zmluvy. Reflexia 21. augusta 1968, jeho dôsledkov, ale aj udalostí, ktoré mu predchádzali, by sa však nemala obmedziť len na jeden deň. Práve naopak, mala by podnecovať permanentnú diskusiu, hlavne u mladej generácie.

07.09.2018 07:11
Okupácia 1968 Foto: ,
Inštalácia výstavy Okupácia 1968 v priestoroch Novej Cvernovky v Bratislave. V popredí režisér a jeden zo zakladateľov Nadácie Cvernovka Viliam Csino.
debata

Rovnaký názor má aj Nadácia Cvernovka, ktorá pre verejnosť pripravila sériu podujatí s názvom Okupácia 1968. V bratis­lavskej Novej Cvernovke čaká v piatok a v sobotu na návštevníkov nielen vernisáž tematickej výstavy, ale aj mnohé diskusie či filmové projekcie.

„Projekt Okupácia 1968 sme sa rozhodli robiť z jednoduchého dôvodu – ide o mimoriadne dôležitý moment našej histórie, ktorý do veľkej miery určuje súčasný stav spoločnosti. V rámci výstavy kladieme ľuďom otázku, či aj dnes čelíme alebo nečelíme hrozbe okupácie demokratických hodnôt,“ približuje projekt režisér a jeden zo zakladateľov Nadácie Cvernovka Viliam Csino.

Povaha tohto obdobia podľa jeho slov pripomína prah medzi kontaktnou a dávnou históriou, aj keď to tak generácia dnešných tridsiatnikov nevníma. „Pre nich sú to čiernobieli Husákovia, Dubčekovia či tanky… Všetko sa im zlieva dokopy s druhou svetovou vojnou a rozlíšenie klesá. Dôvodov je viac a jedným z nich je aj laxnosť v prístupe vzdelávacieho systému k slovenským moderným dejinám 20. storočia,“ dodáva režisér.

Aj keď projekt nesie názov Okupácia 1968, ťažiská výstavy sú postavené na dvoch otázkach: prečo sem tanky prišli a čo sem priniesli. Výstava sa skladá z troch častí – obdobia Pražskej jari, invázie a následnej normalizácie, pričom augustu 1968 sa venujú len fotografie. Väčší dôraz autori venovali práve príčinám a následkom okupácie. Obdobie Pražskej jari približuje časová os s chronologickým sledom udalostí nielen v Československu, ale aj vo svete. Celkový kontext je podľa Viliama Csina jedným z kľúčov k pochopeniu roka, ktorý výrazne hýbal oboma stranami železnej opony.

„Keď pri téme Pražská jar opomenieme študentské demonštrácie v Berlíne, Paríži, New Yorku či vo Varšave, nejde o úplne celistvý obraz. Z globálneho hľadiska je rok 1968 vnímaný ako generačná záležitosť. Vo Francúzsku študovalo koncom 60. rokov na vysokých školách 170-tisíc ľudí, čo bolo najviac od druhej svetovej vojny. Dostali výborné vzdelanie a na jeho základe začali klásť otázky. V každej krajine znela generačná otázka trošku inak. Vo Francúzsku sa pýtali: Čo ste počas koloniálneho obdobia robili v Afrike? V Nemecku sa pýtali: Čo ste robili počas nacizmu? V Československu otázky smerovali k 50. rokom: Čo ste robili počas stalinizmu? Prečo zomrela Milada Horáková? Toto sa snažíme vysvetliť aj na našej časovej osi,“ priblížil jednu časť výstavy Csino.

V časti venovanej normalizácii sa podľa jeho slov rozhodli ísť opačným smerom a z tekutej, sivej a nekontrastnej doby sa snažili vytiahnuť jej esenciu: „Milan Šimečka napísal počas normalizácie knihu Obnovenie poriadku a podľa môjho názoru ide o jeden z textov, ktoré najpresnejšie vystihujú danú dobu. To, ako sa spoločnosť znormalizovala a ako sa udial obchod medzi ľuďmi a štátnou mocou. Aj keď táto dohoda nebola spísaná, všetci o nej vedeli. Finálna časť výstavy je zložená z jeho textu a dvoch fotografií, ktoré pre nás predstavujú dva behy normalizačnej éry.“

Na výstave spolupracovala Nadácia Cvernovka aj s Ústavom pamäti národa, konkrétne s historikom Ľubomírom Morbacherom, ktorý prevádzkuje iniciatívu Living Memory. Členovia občianskeho združenia, ktoré sa venuje totalitám na našom území v 20. storočí, budú v kulisách výstavy dvakrát do týždňa prednášať aj študentom stredných škôl. Prvá komentovaná prehliadka sa uskutoční už v piatok o 11. hodine. Prehliadky určené študentom stredných škôl budú sa budú konať v priestoroch Novej Cvernovky až do 31. septembra. Do tohto dňa bude výstava zadarmo prístupná aj verejnosti.

Na tému okupácie v piatok večer o 17. hodine nadviaže aj premietanie dokumentu Spýtaj sa vašich 68 či následné diskusie „Prečo to tí mladí riešia?“ a „Normalizácia – fenomén doby“. V prvej časti sa predstavia Barbora Berezňáková, režisérka filmu Spýtaj sa vašich 68, Rastislav Kalnovič, autor pohľadnicového bilbordu adresovaného Nočným vlkom, a Ivan Fielder, realizátor kampane Nerozumieme.sk.

Nasledovať bude obsiahlejšia diskusia s historikom a autorom biografie o Gustávovi Husákovi Michalom Macháčkom, psychiatrom Péterom Hunčíkom a sociológom Michalom Vašečkom. Sobotný diskusný program zase zacieli na umenie a tvorivých ľudí v čase normalizácie, ktorí spoluvytvárali identitu štátu. Návštevníci si pri tejto príležitosti môžu pozrieť aj dokument režiséra Patrika Lančariča Válek, ktorý približuje jednu z najrozpornejších osobností kultúry tohto obdobia.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #výstava #okupácia #spomienky #diskusia #Nová Cvernovka