Výstava: Sochy s dušou

Sochár Ján Ťapák patrí k sochárom, ktorým hmota nestačí. V jeho dielach je filozofia, mágia, hravosť, ľudskosť, dobrota, fantázia i racionalita.

22.09.2018 16:00
debata (1)

Spája krásu, ktorú poznáme z prírody a v sochách ju napĺňa myšlienkou, ktorej je schopný iba človek. Dáva hmote dušu a zanecháva v nej dotyk ľudskej ruky. Jeho práce sú okrem iného aj milé. Sochami uvažuje o človeku, o vesmíre, o čase aj sa nimi teší zo života. Divák to môže zažiť s ním v Galérii Danubiana do 11. novembra na výstave Srdce. Jej kurátorkou je Mária Horváthová.

Z tvorby  Jána Ťapáka. Foto: Danubiana
Ján Ťapák Z tvorby Jána Ťapáka.

Ján Ťapák začal tvoriť v 90. rokoch minulého storočia a hneď upútal práve svojou schopnosťou vyjadriť sa síce robustne, ale aj emotívne. Jeho doménou bolo drevo, od malička stružlikal a mal to šťastie, že sa dostal do blízkosti ľudových rezbárov a tam sa priučil zručnosti aj spontánnosti. Remeslo ovládal, a tak mohol realizovať nápady a myšlienky, ktorých má vždy dosť.

"Upútal nielen svojou spontánnou kreativitou a dokonalou technickou pripravenosťou, ale aj jedinečným obsahovým zameraním tvorby, v ktorej dokázal preniesť veci dávno minulé do súčasnosti, prepojiť stáročné tradície s filozofiou moderného človeka a autenticitu vlastnej krajiny začleniť do nadčasového kontextu vzdialených kultúr a civilizácií,“ hovorí o jeho tvorbe kurátorka.

Sochár Ján Ťapák. Foto: Danubiana
Ján Ťapák Sochár Ján Ťapák.

Ján Ťapák je naozaj zvláštny autor, ktorý vytvára okolo sochy duchovný priestor: vkladá do svojich diel slová, úvahy, nečakané detaily. „Je autorom nespočetného množstva komorných i monumentálnych diel, ktoré prekvapia jedinečnou dynamickou kompozíciou, bohatstvom tvarov a povrchových štruktúr, dramatickým kontrastom lesklých i matných plôch, kresbou a dynamikou priznaných spojov a zvarov. Pozoruhodné sú i jeho kresby uhľom, ktoré nie sú len študijnými skicami k budúcim plastikám, ale aj jedinečnými umeleckými solitérmi, často doplnenými citátmi, myšlienkami a poznámkami samotného autora,“ približuje Ťapákovu tvorbu Horváthová.

Plastiky diváka upútajú, lebo nie sú len na pozeranie. Pohľad na ne iba otvára príbeh. Človek sa zahľadí a premýšľa, čo v tom objekte všetko je. Ťapák je rozprávač, čarodejník a možno aj vizionár. Dá sa s ním skrátka popustiť uzdu aj vlastnej fantázii, a to je vzácna vlastnosť tohto umelca. „Akoby v každej bol ukrytý nejaký príbeh, ktorý divákov pozýva na odhalenie. Ťapákove pevnosti, býky, jazdci, bojovníci i panovníci, mýtické postavy, ale aj prostí vidiečania sú nositeľmi metaforického posolstva o zmysle ľudského života,“ hovorí Mária Horváthová.

Sochár Ján Ťapák sa narodil 27. decembra 1962 v Bratislave. V rokoch 1978 – 1982 študoval na Strednej umeleckopriemy­selnej škole odbor rezbárstvo u prof. L. Korkoša a J. Šicka a v rokoch 1983 – 1989 absolvoval štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (odbor sochárstvo u prof. L. Snopeka a J. Kulicha). Je synom režiséra Martina Ťapáka a bratom herca Mareka Ťapáka.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Ján Ťapák