Fotografie víl pobláznili aj autora Sherlocka Holmesa

„Verím, že sú víly! Že sú! Že sú!“ znejú slová, ktoré si v perinách tvrdošijne opakuje množstvo detí začítaných do príbehov o Petrovi Panovi. Aj keď je dnes existencia mýtických bytostí vnímaná len ako súčasť podnecovania detskej predstavivosti, v 20. rokoch minulého storočia mal pomerne široký okruh verejnosti, dokonca aj vzdelancov, celkom iný názor.

03.10.2018 09:00
debata
Prvá fotka zo série, na ktorej je spoločne s... Foto: Profimedia
víla fotka hoax Prvá fotka zo série, na ktorej je spoločne s „vílami“ zachytená Frances Griffithsová.

„Vinníkom“ boli fotografie, na ktorých mali víly pózovať spoločne s dvoma mladými dievčatami. Snímky, ktoré sa postarali o jeden z najväčších hoaxov 20. storočia, zajtra mieria do dražby v aukčnom dome Dominica Wintera. Očakáva sa, že za ne nový majiteľ ponúkne viac ako 2 000 libier (2 245 eur).

Keď bratia Lumièrovci v roku 1895 premietli v parížskom Grand Café krátky film Príchod vlaku do stanice La Ciotat, vydesení diváci veľmi ľahko podľahli dojmu, že sa na nich práve rúti lokomotíva. Pred 80 rokmi zase zachvátila celý rad miest v Spojených štátoch amerických panika a hystéria po tom, čo uverili, že na nich zaútočili Marťania. Stačil na to jeden rozhlasový program – spracovanie sci-fi románu H. G. Wellsa Vojna svetov, ktoré režíroval Orson Welles. Vývoj technológií a nových možností, ktoré so sebou priniesli, dokázal už mnohokrát popliesť ľudské zmysly a pohrať sa s ich vnímaním reality. Prípad sesterníc Elsie Wrightovej a Frances Griffithsovej z mestečka Cottingley je toho dokonalým príkladom, aj keď v ich prípade pomohla na vytvorenie ilúzie len obyčajná maketa.

Šestnásťročná Elsie a deväťročná Frances ako každé dieťa verili v existenciu víl a rozhodli sa o tom presvedčiť aj ostatných. Jeden deň si Elsie požičala od svojho otca fotoaparát a spoločne s Frances sa vybrali do lesov neďaleko vodopádu. Tam v júli a v septembri roku 1917 vznikli dve fotografie, kde si obe dievčatá navzájom pózujú v spoločnosti nadprirodzených spoločníkov. To, čo spočiatku vyzeralo ako nevinný žart, však neskôr prerástlo do nečakaných rozmerov. Kým otec Elsie vedel, že ide o podvrh, jeho manželka dievčatám verila a fotografie ukázala Teozofickej spoločnosti v Bradforde, ktorá ich prijala s nadšením.

O fotkách sa v roku 1920 dozvedel aj britský spisovateľ a známy spiritualista Arthur Conan Doyle, ktorý sa okamžite začal nevšedným prípadom zaoberať. Snímky dokonca použil aj vo svojom článku o vílach, ktorý uverejnil v magazíne Strand Magazine. V roku 1920 vydal knihu The Coming of the Fairies (Príchod víl), v ktorej sa, ako sám píše v úvode publikácie, venuje iba zisteným faktom a necháva len na čitateľovi, či im uverí alebo nie. Ani stvoriteľ brilantného detektíva Sherlocka Holmesa však netušil, že mu dievčatá prešli cez rozum a víly na obrázkoch boli v skutočnosti len vystrihnuté postavičky z kartónu.

Po prvotnom ošiali záujem o záhadné fotografie utíchol, ich pravdivosť sa však nikdy nepotvrdila, ani nevyvrátila. Až v roku 1983 Elsie Wrightová potvrdila, že išlo o podvrh. Jej mladšia sesternica však vždy trvala na tom, že piata fotka zo série, ktorá vznikla neskôr, je skutočná a jemne tak nechala pootvorené dvere všetkým, ktorí sa aj v dospelom veku rozhodli veriť na rozprávky.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #rozprávková postava #fotografia #Arthur Conan Doyle #hoax