Oslovili sme vystavujúcich umelcov, aby projekt divákom priblížili: „Pripravili sme sériu troch výstav. Prvá, nazvaná 1/1 bola v lete v Galérii Magna v Piešťanoch. Vystavili sme tam výber z našej tvorby. Na výstave 1+1 v Galérii NOVA predstavujeme teraz našu najnovšiu tvorbu. V decembri bude tretia časť projektu, výstava 20+ v Rosenfeldovom paláci v Žiline. Pôjde o rozsiahlejšie uvedenie našej šperkárskej tvorby. K výstavám sme vydali aj katalóg. Napriek tomu, že tvoríme pár – autorský i životný – už viac ako dvadsať rokov, nemáme v tvorbe výrazné spoločné témy. Pracujeme súbežne, ale samostatne. Preto sme volili názvy 20+, 1/1, 1+1. Výstava je od ženy a muža, pre ženy a pre mužov. Šperk je univerzálne médium, je to prostriedok na vyjadrenie názoru, postoja aj emócií. Tlmočí pocity autorov aj nositeľov. Budeme sa tešiť návšteve divákov, ktorí prídu nahliadnuť do nášho sveta autorského šperku.“
Toľko teda samotní Machatovci. A ako ich vidí kurátorka výstavy Naďa Kančevová? Oceňuje, že ich práce sa vyznačujú zvláštnymi kombináciami materiálov a tvarov. Využívajú nájdené objekty, ich obsahové i formálne kontrasty. Obaja spájajú tradičné šperkárske techniky a materiály, ale objavujú aj nové materiály a vlastné experimentálne technológie. Ich prístupy majú niekedy konceptuálne východiská, ktoré však nie sú na úkor remeselnej a tvarovej kultivovanosti objektov. Jana Machatová, ktorá vyštudovala odbor šperk (ateliér A. Cepku a K. Weisslechnera), vo svojich prácach čerpá z osobnej i zo spoločenskej kultúrnej pamäti, z rôznych symbolov, obrazových, informačných a komunikačných schém. Podkladom jej prác bývajú nájdené objekty – rodinné fotografie, ale aj staré noviny a rôzne tlače, čím oživuje pamäť predmetov a nájdených materiálov.
Peter Machata je vyštudovaný sochár (ateliér J. Jankoviča) a aj v šperkoch sa prejavuje jeho sochársky cit. Je zaujímavé sledovať, ako v šperku pracuje s materiálom, čo mu šperk umožňuje, ako rieši proporcie, rozmery a ako šperkom premýšľa a reflektuje súčasnosť.
V našom magazíne sme pred dvoma rokmi písali o tvorbe Petra Machatu, ktorý vtedy vystavoval „relikvie“, čiže šperky v tvare prstov s náznakmi prsteňa, alebo s miestom po prsteni. Vytvoril ich z netradičných materiálov a najmodernejšími prístrojmi. Už z toho vidno, akým zvláštnym spôsobom pracuje. Ide do detailov a fascinuje obsahom. Jana Machatová zasa dokáže magicky pracovať napríklad so starými fotografiami, ktoré v jej rukách naozaj nadobúdajú novú kvalitu – vyžarujú krásu najvzácnejšieho materiálu, ktorým je čas. V tomto prípade je teda čas nad zlato. Šperky Machatovcov obohatia „rodinné striebro“ o bohatstvo ducha.