Mestská galéria vystaví v svojom sídle v Mirbachovom paláci na Františkánskom námestí 85 diel známeho umelca požičaných od šiestich českých galérií a súkromných zberateľov. Expozícia nazvaná Vianoce Josefa Ladu – Pocta géniovi bude pre návštevníkov prístupná do 24. februára, denne okrem pondelka od 11:00 do 18:00, na svojej webstránke o tom informuje GMB. Výstava sa koná pri príležitosti 100. výročia vzniku Československej republiky a vďaka podpore umelcovho vnuka a menovca Josefa Ladu.
Od narodenia mimoriadneho zjavu českého maliarstva Josefa Ladu (17. decembra 1887, Hrusice – 14. decembra 1957, Praha) uplynulo už viac ako 130 rokov a jeho zásluhou sú jeho malebné rodné Hrusice najznámejšou českou dedinkou na svete, tvrdí v texte k výstave jej organizátor Jan Kukal. Pripomína, že aj keď v detstve prišiel Lada o pravé oko, vyrovnal sa s tým výborne. Dokonca sa vyznačoval schopnosťou presného a pohotového videnia s absolútnou vizuálnou pamäťou. Navyše dokázal rovnako dobre maľovať ľavou a pravou rukou. Na Vysokej škole umeleckopriemyselnej absolvoval pre nedostatok peňazí a odmietanie akademickej výučby len jeden semester. Postupom času sa mu však podarilo vytvoriť vlastný nenapodobiteľný štýl.
Jeho najväčšou inšpiráciou boli idealizované spomienky na detstvo v Hrusiciach. Najslávnejšie Ladove maľby sú so zimnými motívmi a predovšetkým s Vianocami. Pre deti napísal a ilustroval trinásť kníh. Prvou bola Moje abeceda z roku 1912, najznámejšou sú Bubáci a hastrmani, Kocour Mikeš, O bystrej kmotre líške a Ladův veselý přírodopis. S Ladovým humorom sa čitatelia stretávali na stránkach mnohých humoristických časopisov nielen v Česku, ale aj v Rakúsku a Taliansku. Vo svete ho najviac preslávili ilustrácie ku knihe Jaroslava Haška Osudy dobrého vojáka Švejka, ktorá bola preložená do rekordného počtu jazykov. Ilustroval aj ďalšie knihy známych českých spisovateľov, ako bol Karel Jaromír Erben či Jan Drda. Bol aj autorom viacerých výprav, scén a kostýmov divadelných hier a opier v pražskom Národnom divadle.
Josef Lada sa dočkal veľkého uznania už za svojho života. Keď v roku 1957 v predvečer nedožitých sedemdesiatych narodením zomrel, úprimne trúchlil celý český národ. Ako dodáva v texte k výstave Jan Kukal, dokladom o Ladovom úspechu sú aj tvrdenia jeho veľkých súčasníkov. Významný český maliar a teoretik Emil Filla o Ladovi napísal: „Lada je umelec medzi umelcami celkom výnimočný. Jeho básnicky videné maľby, nášmu srdcu vždy také potrebné a volajúce na všetky deti a obzvlášť na nás dospelých po pohode zraku, pohode duše a po odvahe priznať sa ku kráse života a kráse diela.“ Ladove diela zaujali aj Pabla Picassa, ktorý sa o ňom vyjadril takto: „Tento muž zaobchádza s formou rovnako slobodne ako ja. Je to najlepší český maliar.“
