Iba niektoré z vyše 350 kníh, ktoré majstrovsky ilustroval akademický maliar, grafik, sochár, vysokoškolský pedagóg a organizátor kultúrneho života Vincent Hložník (1919 – 1997). Výstavu takmer troch desiatok jeho dnes už kultových ilustrácií pripravila Toto! je galéria na Moskovskej ulici v Bratislave. Má názov Sila línie a potrvá do štvrtka 29. novembra.
Tajomstvo dobrej ilustrácie
Vyrastali na nich generácie detí a už aj deti ich detí. Listovali si v nich kľačiac na kolenách na koberci v materských školách aj posediačky v školských laviciach. Čítali si v nich pred spaním i počas dňa. Hložník bol a je fenomén. A dnes, krátko pred výročím umelcovej nedožitej storočnice, sa knihy s jeho ilustráciami zbierajú znova. Mladí, vzdelaní a rozhľadení ľudia ich považujú za vzácnosť – majstrovskú ukážku toho najlepšieho, čo na Slovensku vzniklo. V čom tkvie Hložníkova výnimočnosť?
Foto: Reprofoto: Adrián Bereš
„Dielo má byť hotové od prvého počinu. V každom momente. Od prvého ťahu ceruzkou, perom, štetcom či rydlom,“ vtĺkal do hláv svojim žiakom profesor Peter Matejka. Vincent Hložník, jeho dobrý priateľ, rovesník a kolega (obaja boli poprední pedagógovia na Vysokej škole výtvarného umenia v Bratislave) pristupoval k papieru, plátnu či doske s rovnakou bázňou. A vždy pedantne pripravený.
„Keď sa púšťal do niečoho nového, do novej knihy, zakaždým sa pripravil až na doraz. To bolo podkladov, fotografií, kníh a encyklopédií, ktoré študoval, kým začal ilustrovať! Pamätám si, že ako decká sme jednostaj pendlovali medzi naším domom a vilou režiséra Karola Zachara. On mal fúru nádherných knižiek. Dodnes si moje ruky pamätajú, aké boli ťažké a hrubé,“ objasňuje maliarova dcéra, výtvarníčka Zuzana Hložníková.
Foto: Reprofoto: Adrián Bereš
„K tvorbe samotnej ilustrácie už potom svokor pristupoval taký nabitý, že by ju hádam namaľoval aj so zaviazanými očami,“ spomínal v roku 2014 pre Pravdu dnes už zosnulý Hložníkov zať, maliar Ľubo Zelina. "Na finálnu fázu tvorby sa nesmierne tešil. No zároveň s pokorou a úctou k autorovi textu vravel: ,Dobrý ilustrátor sa nevyvyšuje nad príbeh, iba ho podporíʻ.“
Súzvuk precíznosti a poctivosti. Harmónia remesla a umenia. Pracovitý Hložník mal úspech doma i v blízkej či ďalekej cudzine. V roku 1958 napríklad získal cenu za grafiku na prestížnom Bienále v Benátkach. Z opačného konca sveta, z krajiny vychádzajúceho slnka, kde mu usporiadali tri výstavy, dokonca pre jeho chýr prišli do Bratislavy študovať knižnú ilustráciu a grafiku viacerí Japonci.
Nečudo, z Hložníkových ilustrácií vyžaruje ako zanietene sa na ne pripravoval. Nesmierne cítiť aj jeho sčítanosť, rozhľadenosť a lásku ku knihám a k histórii. Spomeňme aspoň historickú vernosť výstroja a výzbroje antických bojovníkov, ktorú si naštudoval z malieb na starogréckych vázach.
Foto: Reprofoto: Adrián Bereš
„Nikdy si nič nezľahčoval,“ hovorieval Ľ. Zelina. "Hoci také grafické techniky. Sú náročné na čas i presnosť, a on sa im venoval, hoci by už nemusel. Ctil dobre odvedenú prácu, poctivé remeslo. Rovnakú zanietenosť sa potom snažil prenášať i na študentov. Veď múzy nemilujú lenivcov.“
Stará Bratislava očami Andersena?
Foto: FOTO: Archív dedičov Vincenta Hložníka
„Dedko nám čítal každý večer pred spaním,“ oživuje spomienky z detstva Hložníkova vnučka Zuzana Zelinová. „Mal rád najmä Andersenove rozprávky a V šírom poli zámoček od Maršaka, ten sme dokonca s bratom Michalom vedeli celý naspamäť. Tieto dve knižky nám čítaval stále dokola.“ Vnučka spomína aj na pravidelné popoludňajšie prechádzky s dedkom v bratislavskom Starom Meste: „Ukazoval nám, kde ho čo inšpirovalo. Mal nesmiernu radosť, keď sme spolu objavili malú kovovú bráničku s ozdobou v tvare srdca pri kostolíku svätého Mikuláša pod Hradom.“ Súhlasne prikyvuje na poznámku, že túlanie sa starobylými uličkami muselo byť pre dieťa silným emotívnym zážitkom, akoby prienikom do rozprávok.
Michalská brána, Dom U dobrého pastiera, Kapitulská ulica, Beblavého, Prepoštská… Pozorné oko v Hložníkových ilustráciách vybadá, ako šikovne dej Andersenových rozprávok preniesol do Bratislavy. Napokon, slávny dánsky literát Prešporok kedysi navštívil a ktovie, či ho v ňom neinšpirovala aj voľajaká múza.
Dobrá linka musí žiť
Prečo autenticitu a premyslenosť Hložníkovho diela oceňujú aj odborníci? Zjednodušene by sme azda odpoveď mohli zostručniť do vety: Aktivizuje oko a myseľ (nielen) detského diváka, rozvíja jeho fantáziu. Z Gullivera vidieť iba výrez, časť jeho utekajúcej nohy alebo detail obrovskej paže, ktorá ťahá drobné liliputánske plachetnice; zvedavého muža v turbane ukrytého na strome sledujeme akoby tajne a so zaklonenou hlavou, námorníci baróna Münchhausena unikajú pred pažravou veľrybou v dynamickej diagonále… Bočné podhľady, nadhľady, extrémne výrezy. A to všetko rozpráva živá, akoby roztrasená linka.
„Ilustrácie Vincenta Hložníka boli pre mňa inšpiráciou odmalička,“ uvažuje maliar, ilustrátor a grafik Martin Kellenberger. „Obdivujem Hložníkov mikrosvet i makrosvet, jeho bohatosť, detailné figúry, zvieratá, loďky… Dokonale využil techniku akvarelu. Jeho majstrovská koloristika na mňa pôsobí seversky ponuro. Atmosféru navyše dotvára razantná kresba, sebavedomá linka s akýmisi zádrapkami. Vďaka Hložníkovým ilustráciám ma knižka vždy celkom pohltila.“
Hložník skrátka vťahuje diváka do deja. A to je tá Sila línie.
