Diela Pietera Bruegela ľudia obdivujú aj po stáročiach

, , 04.12.2018 12:00

Podobu bájnej Babylonskej veže si vytvorili státisíce ľudí po celom svete podľa reprodukcie obrazu, ktorý nechýbal hádam v nijakej učebnici dejepisu. Namaľoval ho Pieter Bruegel. V Biblii síce píše o zmiešaní rozličných jazykov, ktoré privodilo skazu tejto bohorúhačskej stavby, ale vynikajúci flámsky umelec na nej zobrazil chaos rôznych architektonických štýlov, takže pozorovateľ nadobúda pocit, že staroveký mrakodrap už-už spadne.

Na výstave možno vidieť aj najznámejšie dielo...
Na výstave možno vidieť aj najznámejšie dielo Pietera Bruegela Babylonská veža (Museum Boijmans Van Beuningen). Autor: Studio Tromp: Rotterdam

Samozrejme, niečo iné je vidieť toto dielo v knižke a iné na vlastné oči. Ako na výstave vo viedenskom Kultúrnohistorickom múzeu (KHM). Na nej hneď vedľa tohto slávneho obrazu môže návštevník obdivovať aj inú vežu z centra Mezopotámie, ktorú Bruegel namaľoval tiež okolo roku 1563. Pravda, je iná, usporiadaná, a taká by sa zrejme podobne ako egyptské pyramídy zachovala do našich čias. V ktorom prípade renesančný majster klamal? Hlavnú úlohu i tu zohrala jeho fantázia.

Autor nikdy na Blízkom východe nebol, vie sa iba o jednej jeho dlhšej zahraničnej ceste – na Apeninský polostrov. A tak na inom veľkom oleji s názvom Kristus nesie kríž (toho tak takmer nevidieť) pridal na štít Golgoty holandský veterný mlyn. Viaceré jeho pašiové scény sa zase odohrávajú v zasneženom prostredí. Ako človek z absolútne rovinatej krajiny priam s roztopašnou radosťou maľoval skalnaté vrchy a hlboké údolia, ktorými sa vracal cez Alpy zo slnečného Talianska do svojej upršanej vlasti. Nikdy na tento prechod cez hory nezabudol.

Tú prvú Babylonskú vežu vlastní KHM, druhú zapožičali z múzea Boijmans van Beuningen v Rotterdame. A hoci pochádzajú z tej istej dielne, iste sa takmer za poltisícročie „nestretli“. Podobne ako séria piatich obrazov znázorňujúca ročné obdobia. Z nich sú tri vo Viedni, jeden – Kosenie sena – poslali na výstavu z Lobkovického paláca v Prahe. Metropolitné múzeum umenia v New Yorku sa však po dlhších úvahách rozhodlo, že Žatva do Európy nepocestuje.

So všetkými súčasnými vlastníkmi Bruegelových diel viedli odborníci z KHM ťažké rokovania. Nejde o dajaký truc, treba si uvedomiť, že farby sú nanesené na dosky z dubového dreva (do umelcovej dielne ich privážali cez Gdansk z lesov dnešnej Litvy), a tak sú dnes veľmi krehké. Napriek tomu sa podarilo dať dokopy na niekoľko mesiacov kolekciu 27 obrazov, čo predstavuje tri štvrtiny tých zachovaných, a šesť desiatok kresieb.

Rakúšania mali na čom stavať – vďaka umeleckej zbierke rodu Habsburgovcov, v tomto prípade najmä Rudolfa II., ktorého poznáme z Werichovho podania v českej filmovej veselohre Cisárov pekár, pekárov cisár, a jeho mladšieho brata Ernesta. KHM uchováva dvanásť jeho panelov, v susednej Albertine zase výtlačky návrhov na medirytiny. Medzi najznámejšie patria Sedem smrteľných hriechov, Sedem cností a viaceré iné didaktické kresby. K nim organizátori expozície pridali zapožičané diela z prestížnych galérií v Antverpách, Paríži, Ríme, Berlíne i zo súkromných zbierok. Stalo sa tak prvý raz, čo sa gro umelcovho dedičstva zišlo na jednom mieste.

Pieter Brueghel: Triumf smrti
Pieter Brueghel: Triumf smrti Autor: Baztan Lacasa Jose/Museo Nacional del Prado

Výstavu zorganizovali pri príležitosti nastávajúceho 450. výročia úmrtia tohto umelca. Zomrel roku 1569 (uvádzajú sa rozličné dátumy – 9. a 18. september aj 5. december) v Bruseli, kde je pochovaný v kostole Kapellekerk. Okolnosti jeho narodenia sú ešte neistejšie. Vie sa len, že na svet prišiel (ešte ako Brueghel) okolo roku 1525, pričom sa uvádza holandské mesto Breda, ale aj belgické – Bree, ktorého názov znie latinsky tiež Breda.

V roku 1551 sa Bruegel stal členom maliarskeho cechu v Antverpách. Toto bohaté obchodné centrum priťahovalo umelcov, odhaduje sa, že na 250 jeho obyvateľov pripadol vtedy jeden výtvarník. Zrejme aj táto konkurencia ho primala k tomu, aby v rokoch 1552 až 1555 precestoval celé Taliansko. Oženil sa až roku 1563 s dcérou svojho mecenáša Máriou Coecke van Aelstovou, a pretože jeho starostlivej svokre bolo podozrivé, že má akosi pridlho tú istú gazdinú, mladomanželov presvedčila, aby sa presťahovali do Bruselu, kde výtvarník strávil v usilovnej práci zvyšok života. Narodili sa mu dvaja synovia – Pieter a Jan. Tých už síce nestihol vychovať, no zdedili po ňom nadanie. Z oboch sa stali vynikajúci maliari, rovnako ako aj ich deti. Takže išlo o celú dynastiu.

Pieter Bruegel starší patri medzi málo výtvarníkov, ktorého práce boli vyhľadávané už za jeho života. To, že má dosiaľ mnoho obdivovateľov, dokazuje nadčasovosť jeho diela. Maľoval veľa aj pre rodiny šľachticov i bohatých obchodníkov. Žiaľ, veľká časť obrazov sa nenávratne stratila, no vďaka jeho synovi Pieterovi sa zachovali ako „plagiáty“, viaceré pôvodné kresby otca pretvoril na farebné skvosty.

Návštevníkov výstavy iste zaujme umelcov zmysel pre detail. Okrem spomínaných krajinomalieb, biblických a mýtických námetov sa venoval aj každodennému životu prostých ľudí – remeselníkov v mestách a roľníkov na usadlostiach. Toho, kto sa vyzná v ľudových porekadlách a prísloviach, fascinuje i to, ako ich hneď niekoľko zobrazoval v krásnej harmónii na jednom paneli.

Vari najstrhujúcejšie Bruegelovo dielo sa volá Triumf smrti z madridskej galérie Prado. Inšpirovalo ho k nemu krvavé potlačenie vzbury protestantských povstalcov v severných provinciách jeho vlasti proti španielskej nadvláde v roku 1568. O rok nato zomrel.

Kto nestihne navštíviť výstavu vo Viedni do 13. januára budúceho roku, môže si ju neskôr pozrieť v Antverpách. Potom pravdepodobne až v budúcom storočí. Je o ňu taký veľký záujem, že sa odporúča dopredu si vybaviť časenku.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Pieter Bruegel #maliar #Babylonská veža
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk