Sny odklínajú ľudské túžby. Vie to aj Jan Švankmajer

„Naše životy sú ovládané skrytou silou nášho nevedomia. A sen je jednou z brán do tohto sveta,“ povedal Jan Švankmajer. Režisér, animátor a výtvarník, ktorý vtipkoval, že kunsthistorici ho berú ako filmára fušujúceho do výtvarného umenia a kolegovia z filmového sveta za výtvarníka, čo fušuje do filmu.

05.12.2018 12:00
debata
Grafiky z cyklu Prírodopis a plagáty... Foto: Ivan Majerský, Pravda, reprofoto
Jan Švankmajer Grafiky z cyklu Prírodopis a plagáty predstavuje výstava Jan Švankmajer a jeho priatelia.

„Asi by sme sa mali zaujímať o to, čo lomcuje našou dušou, pretože sen nám prináša – hoci v zašifrovanej podobe – naše hlbinné túžby, ktoré nemáme odvahu ani len nahlas vysloviť,“ pokračoval v rozhovore pre Pravdu. Sny, ktoré považoval za predĺženie detstva, premieňal na originálne diela na výtvarnej i filmovej scéne. Pripomína to výstava Jan Švankmajer a jeho priatelia v bratislavskom Kine Lumière, spojená s prehliadkou jeho filmov.

„Za pár socialistických šupov si v roku 1971 nakúpil prvé vydanie Brehmovho Života zvierat, ktoré objavil v istej pozostalosti,“ prezradil na vernisáži v pondelok večer kurátor výstavy Juraj Mojžiš. Z obrázkov slávneho nemeckého zoológa začal vyvárať koláže bizarných zvierat. Tak sa začal rodiť cyklus Prírodopis, časť ktorého výstava predstavuje. „Svoje koláže potom previedol do iného výtvarného média – do grafiky,“ pokračoval kurátor. A pridal autorove slová, že „v čase stigmatizovanom ekologickými katastrofami, pri ktorých každoročne vyhynú celé desiatky živočíšnych druhov, nezostáva nič iné, len aby ich naša imaginácia nahradila inými“.

Z kostier, vnútorností, vtáčích hláv, rybích plutiev, motýlích krídel, kopýt, ulít a rôznych zvieracích telesných schránok tak vznikli prazvláštni mutanti a prečudesné obludy, ktoré provokujú zvedavosť i fantáziu. Čo ručne kolorovaný grafický list, ktoré vytvoril v minimálnom náklade, to magnet pre zrak, myseľ, emócie i ducha. A pozývajú do ríše snov, s ktorými podľa Švankmajera súčasná civilizácia nepočíta, keďže sa nimi nedajú zarábať peniaze. „Všetky do jedného nespochybniteľne manifestujú vedomie súvislostí rozmerného diela surrealistu Jana Švankmajera,“ zdôraznil kurátor.

„Eva mala svoj program. Na mojich filmoch pracovala akosi bokom. Bral som ju len na také ,úlohy', o ktorých som vedel, že ich zvládne svojím rukopisom lepšie ako ja,“ spomenul Jan Švankmajer pred ôsmimi rokmi v rozhovore pre náš denník. Mal na mysli svoju manželku – maliarku, poetku a členku Surrealistickej skupiny Evu Švankmajerovú. Výtvarná tvorba jej vyniesla aj päť Českých levov, v kategórii najlepší výtvarný pocit ich získala za filmy Lekce Faust, Šílení, za najlepšie výtvarné riešenie k filmu Otesánek a za najlepší filmový plagát k manželovým snímkam Otesánek a Šílení. Aj jej prestížnou soškou ozdobené práce obsahuje kolekcia plagátov, ktorá dopĺňa expozíciu grafík z cyklu Prírodopis. Predstavuje aj plagáty iných výtvarníkov, ktorých s autorom filmov spájala rovnaká krvná skupina.

Vstúpiť do imaginárneho výtvarného sveta Jana Švankmajera a jeho priateľov možno do 28. februára. Nekaždodenné stretnutie dopĺňa v bratislavskom Kine Lumière profilová prehliadka filmov viac vo svete ako doma oceňovaného režiséra. Do konca týždňa uvedie snímky avizované aj kolekciu plagátov. V programovej ponuke nechýba originálny výklad faustovského mýtu Lekce Faust, čierna groteska Spiklenci slasti či originálne spracovanie ľudovej rozprávky Otesánek, filozofický horor Šílení, animovano-hraná čierna komédia Hmyz, inšpirovaná divadelnou hrou bratov Čapkovcou Zo života hmyzu a Kafkovou novelou Premena. „Aby sme pochopili Švankmajerove filmy, nepátrajme po tom, čo chcel básnik povedať, ale sledujme, čo hovorí,“ dodal na záver vernisáže Juraj Mojžiš.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Juraj Mojžiš #Kino Lumiere #Jan Švankmajer