Charlotte Prodgerová (44) je rodáčkou z britského Bournemouthu, v súčasnosti však žije aj pracuje v Glasgowe. Škótsko sa stalo dejiskom aj jej experimentálnej snímky Bridgit z roku 2016, v ktorej sa zameriava na objavenie a skúmanie svojej odlišnej sexuálnej orientácie v kontexte dejín a spoločenského nastavenia krajiny, po ktorej cestuje. Témy ako trieda, rod či sexualita reflektuje prostredníctvom poetickej autobiografickej výpovede, ktorú dosahuje nielen využitým vlastného smartfónu, ale aj zápiskami z denníka. Detailne tak preniká do vzťahu, ktorý medzi sebou vytvárajú miesto, čas a identita.
„Príbehy, ktoré rozprávam, hoci sú moje a veľmi osobné, sú príbehmi mnohých ľudí – asi najviac sa to týka queer komunity, ktorá má podobné skúsenosti,“ prezradila tesne po utorkovom ceremoniáli pre BBC News umelkyňa, ktorá takisto získala honorovanú odmenu 25-tisíc libier (asi 28-tisíc eur). Zároveň bude Škótsko reprezentovať na budúcoročnom Bienále v Benátkach. Ako dodal šéf odbornej poroty a riaditeľ galérie Tate Britain Alex Farquharson, víťazné dielo podľa neho „môže mnohé objasniť najmä mladej generácii“.
Charlotte Prodger, BRIDGIT, 2016 - excerpt from Film London on Vimeo.
„Kým nás Prodgerová usádza v prítomnosti bežného dňa, kope hlboko rôznymi smermi, rozbaľuje spomienky a rozpráva pritom svoje aj cudzie príbehy. To všetko v snahe lokalizovať samu seba nielen psychologicky, intelektuálne, ale aj fyzicky. Ukazuje nám, aké premenlivé, plynulé a závislé na veciach okolo nás môžu byť naše túžby, ale aj naša mienka o sebe,“ vyzdvihuje audiovizuálne dielo Bridgit redaktorka denníka Guardian Adrian Searleová.
Keď Turnerovu cenu udeľovali po prvý raz v roku 1984, podobné dielo by zvíťaziť nemohlo. Svojou poetikou a spôsobom rozprávania pripomína vizuálnu esej Laurie Andersonovej Psie srdce (2015), obsahom a naliehavosťou výpovede zase prelomový dokumentárny film Tarnation (2003) Jonathana Caouettea. Charlotte Prodgerová však bola vždy fascinovaná vzťahom moderných technológií a ľudského tela. Využitie iPhonu jej tak v tomto smere dovolilo ísť ďalej (alebo skôr bližšie) ako pri klasickej práci s filmovým štábom. Divák tak môže sledovať pohyb pri nádychu aj výdychu, jej prsty, ktoré občas križujú obraz, často dokonca aj samotnú autorku, ktorá kameru obracia na seba.
Víťazné video nakrútené na smartfón pôsobí v ostrom kontraste s tradičnými formami vizuálneho umenia, ktoré cenám dominovali minulý rok. Ľahko dešifrovateľné diela tento rok v užšom výbere ceny vystriedali najmä politicky a spoločensky angažované projekty na vysokej intelektuálnej úrovni. Jedným z príkladov je aj dielo umeleckého kolektívu Forensic Architecture, ktoré poukazuje na neprehľadnosť geopolitického spektra či manipuláciu s dátami.
