Trizuljaková vystavovala svoje diela na viac ako 40 samostatných expozíciách doma i v zahraničí. Jej obrazy a tapisérie sú v zbierkových fondoch slovenských múzeí a galérií vrátane Slovenskej národnej galérie (SNG), nachádzajú sa tiež vo viacerých kostoloch. „Osvojila si techniku artprotisu, ktorá sa aj vďaka jej umeleckému prínosu zaradila k uznávaným textilným technológiám,“ uviedol Trizuljak.
Ako ďalej informoval, úvahy o umení a kultúre Trizuljaková publikovala po roku 1989 vo viacerých periodikách. „Napísala biografiu svojej stredoškolskej profesorky a kresťanskej aktivistky Márie Pecíkovej s názvom Môj život je moje krédo, v druhom prepracovanom vydaní vyšla pod názvom Mária Pecíková. Napísala aj knihu úvah o kultúre Spravodlivosť miesto nádeje, v spolupráci so svojou sestrou Miloslavou Kodoňovou vydala knihu spomienok, rozhovorov a úvah Žasnem nad darmi života,“ priblížil Trizuljak. V rukopise zostali jej knihy s názvom Šieste videnie a Znamenie ženy.
Trizuljaková absolvovala štúdium na VŠVU v Bratislave, bola žiačkou Ľudovíta Fullu, Jána Mudrocha a Vincenta Hložníka. Z manželstva so sochárom Alexandrom Trizuljakom sa narodilo 8 detí. Dožila sa 27 vnúčat a 28 pravnúčat.
Posledná rozlúčka s Trizuljakovou sa uskutoční v piatok (21.12.) v Kostole Panny Márie Snežnej v Bratislave Na Kalvárii o 12.00 h.
