Madona s dieťaťom, Ján Krstiteľ, Hlava anjelika s krídlami, Jozef, Narodenie… Aj plastiky s týmito názvami možno nájsť na výstave Epifánia/Zjavenie v dolnokubínskej Oravskej galérii. V gréčtine slovo epifánia označovalo príchod božstva do chrámu alebo panovníka uctievaného v meste jeho ríše ako boha. V kresťanstve dostalo ďalší zmysel – zjavenie Pána. Expozícia obrazov a plastík pochádzajúcich z čias najväčšieho rozvoja ľudového umenia na Slovensku, teda najmä z 18. a 19. storočia, predstavuje podoby, ktoré dostala náboženská ikonografia v tvorbe neškolených maliarov a rezbárov.
„Medzi hlavné znaky umenia pochádzajúceho z rúk ľudových umelcov na Orave patrí splývajúca hranica s profesionálnym umením, čo možno sledovať od gotiky až do konca 19. storočia,“ hovorí kurátorka výstavy Eva Ľuptáková. „Zvláštnosťou oravského výtvarného umenia je rôznorodé rozloženie jednotlivých druhov umenia, čo súvisí s geografických rozvrstvením Oravy – dolná a horná Orava. Ľudovosť dielam dodávala aj polychrómia, ktorú ženy každoročne obnovovali. Maľby, plastiky a reliéfy svätcov existovali ešte aj v 20. storočí všade tam, kde im ľudová viera a cirkev pririekli ochranu človeka, jeho rodiny, majetku a práce,“ pokračuje.
A bolo z čoho vyberať. Za viac ako polstoročie svojej existencie si vytvorila Oravská galéria bohaté zbierky. Časť z nich dôverne poznajú návštevníci Slanického ostrova. „Sústreďovanie materiálu prebiehalo systematicky vlastnou zberateľskou činnosťou a odkúpením súkromnej zbierky akademickej maliarky Matildy Čechovej. Vznikla tak unikátna kolekcia ľudového výtvarného umenia celoslovenského významu,“ pripomína kurátorka výstavy a zároveň riaditeľka galérie. Každoročne načiera do bohatého zbierkového fondu, aby z jeho tmy vytiahla na svetlo poklady. Vždy cez prizmu inej témy, ktorá však súvisí s adventom a obdobím vianočných a novoročných sviatkov.
Po prvý raz v Ríme slávili kresťania samostatný sviatok narodenia svojho pána okolo roku 300. Keďže presný dátum nebol známy, vybrali si 25. december – deň, keď Rimania oslavovali zimný slnovrat. „Zaviedli tak sviatok, ktorý mal s pohanským ten istý dátum, ale obsah už náboženský. Z Ríma sa potom veľmi rýchlo rozšíril po kresťanských obciach,“ vysvetľuje Eva Ľuptáková.
Expozícii dominujú Madony s dieťaťom či bez neho alebo s anjelmi. Nechýba však ani Čierny kráľ, Kráľ s kadidlom či Kráľ so skrinkou. Mená maliarov a rezbárov, z rúk ktorých pochádza väčšina vystavených diel, ostali cez stáročia tajomstvom. Ostávajú neznámi dodnes. Pri obraze Madony sa však skvie meno Maximilián Ratskay ml., olej na drevenej doske vytvoril v roku 1831. A popiska pri maľbe Madona s Ježiškom a Jánom Krstiteľom prezrádza meno autora, ktorým bol Winzenty Chrzaszczkiewicz. Jediné z vystavených diel pochádza z 20. storočia – betlehém od Jozefa Medveckého-Beňa.
Výstava Epifánia/Zjavenie z cyklu Pohľady do zbierok potrvá v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne do konca januára. Vo sviatočnom čase pozýva návštevníkov na nevšedné putovanie za krásami tvorby ľudových umelcov. Hoci ich mená sa nezachovali, ich diela zahrejú nielen v zime svojou úprimnosťou. Ale aj nápaditosťou a majstrovstvom, akými sa neškolení autori dokázali zmocniť dôverne známych motívov.
