Monet – čarodejník svetla

, , 31.12.2018 05:00
Monet Albertina
Viedenský palác Albertina pozýva návštevníkov na Monetovu výstavu. Autor: ,

Keď roku 1874 usporiadala v Paríži generácia mladých umelcov kolektívnu výstavu, 34-ročný Claude Monet na ňu poslal dvanásť obrazov. Jeden z nich nazval Impression, soleil levant (Dojem, vychádzajúce slnko, 1872). Dielo upútalo pozornosť návštevníkov, viacerí kritici ho považovali za „priveľmi odvážne“, no vtedy sotva niekto tušil, že sa neskôr slovíčko „impression“ použije pri pomenovaní osobitného výtvarného štýlu.

Impresionizmus predstavuje jednu z najkrajších a najoptimistic­kejších výtvarných škôl novodobej európskej kultúry. Iste, na prelome 19. a 20. storočia a v ďalších desaťročiach sa zrodilo ešte viacero umeleckých smerov, ktorých autori vyvolávali v ľuďoch hlboké dojmy, neraz na hranici odporu či účelovo priam hnusu, no zavesili by ste si ich doma nad posteľ?

Viedenská kultúrna inštitúcia Albertina sa po dvoch desaťročiach opäť odhodlala zorganizovať monografickú výstavu „majstra svetla“ Clauda Moneta (1840 – 1926). Sama disponuje iba troma jeho obrazmi, ale stretla sa s veľkorysým postojom Musée Marmottan Monet v Paríži, ktoré vlastní najväčší súbor tohto umelca. Aj vďaka vyše 40 ďalším galériám a súkromným zbierkam z celého sveta sa v priestoroch paláca v centre rakúskej metropoly podarilo sústrediť sto Monetových plátien.

Farby vo voľnom priestranstve

Claude Oscar Monet sa narodil 14. novembra 1840 v Paríži. Keď mal päť rokov, jeho rodina sa presťahovala do Le Havre, kde ústí najväčšia lodná dopravná tepna Francúzska – Seina. Tá sa mu stala osudná, počas svojho života sa niekoľkokrát sťahoval, vždy však žil v jej blízkosti. Na väčšine jeho obrazov hrá okrem svetla najvýznamnejšiu rolu práve voda, či už vo forme rieky, ktorá sa širokými oblúkmi pomaly vinie k Lamanšskému prielivu, členitého morského pobrežia, prístavov s plachetnicami, alebo v tôni tichého jazierka.

V Le Havre sa už ako mládenec stal známym vďaka karikatúram kresleným uhlíkom. Eugèn Boudin odhalil jeho talent, naučil ho používať olejové farby a techniku plenérizmu – maľovania vo voľnom priestranstve. Bolo to čosi nové, lebo dovtedy sa výtvarná tvorba sústreďovala do interiérov, a preto používala inakšie, temnejšie farby. Na radu svojho učiteľa Monet odišiel roku 1859 študovať maliarstvo do Paríža, kde si našiel generačných druhov, ktorí sa takisto vzopreli zaužívaným konzervatívnym pravidlám výtvarného umenia. V rokoch 1860 až 1862 absolvoval povinnú vojenskú službu v Alžírsku, ktorého príroda mu odhalila inú, dosiaľ nepoznanú farebnú škálu.

Deti pred Monetovým
		obrazom v
		Albertine.
Pierre-Auguste Renoir
		Portrét Clauda
		Moneta.
+9Dievčatá v člnku,
		1887, Národné
		múzeum...

Po návrate do metropoly nad Seinou pokračoval v štúdiu v súkromnom ateliéri Charlesa Gleyra. Spriatelil sa s Pierrom-Augustom Renoirom, Frédéricom Bazilleom, Alfredom Sisleym a ďalšími mladými umelcami. Chodieval s nimi do Fontainebleauského lesa, spolu s Renoirom maľovali v okolí mestečka Bougival, na ostrove La Grenouillére na Seine, kde bolo za pekného počasia vždy plno veslárov a kúpajúcich sa ľudí.

Práve svetelné dojmy spôsobené ligotajúcou sa hladinou rieky a slnečnými lúčmi prenikajúcimi cez koruny stromov a dopadajúcimi na ľahké šaty žien ich priviedli k tomu, aby na plátne zachytili krásny, no pomíňajúci sa okamih novou technikou, ktorá spočívala v kladení farebných škvŕn vedľa seba. Museli pracovať spontánne a rýchlo, lebo stačilo, aby sa na oblohe objavil obláčik alebo slnko trochu pokleslo, a už farby menili odtiene.

Vyžadovalo si to celý rad pokusov, neraz nezdarených, no priatelia sa navzájom podnecovali, až začali vytvárať akési tkanivo čistých tónov, z ktorého bola prakticky vylúčená čierna farba. Na tento štýl sa dali a ďalej ho rozvíjali ostatní členovia budúcej impresionistickej skupiny. Výtvarná revolúcia bola na svete!

Francúzsko-pruská vojna ich načas rozohnala. Po prehranej bitke pri Sedane sa Monet odobral do Anglicka, aby sa vyhol opätovnému odvodu do armády. Spolu s Camillom Pissarrom maľovali v londýnskych parkoch a na zahmlených brehoch Temže – najmä Big Ben s budovami Britského parlamentu. Monet potom začas žil v Holandsku a potom sa vrátil domov a už v roku 1874 usporiadal s priateľmi prvú výstavu, na ktorej vystavoval už aj spomínaný obraz Impression, soleil levant.

Z modelky životná láska

Ešte roku 1866 sa Monet počas pobytu vo Ville-d'Avray pri maľovaní obrazu zoznámil s 18-ročnou modelkou Camille Doncieuxovou. Požiadal ju, aby mu zapózovala pre veľkoformátové figuratívne dielo Piknik. To však nedokončil a tak na výstave v Salóne predložil iba portrét samotnej dievčiny. Vtedy ho ešte ako neznámy umelec predal za 800 frankov, čo bola ohromujúca suma. Camille sa stala jeho múzou, milenkou a životnou láskou. O dva roky sa im narodil syn Jean. Pred rodičmi to musel tajiť, lebo sa bál, že ho prestanú dotovať. Oženil sa až roku 1870.

Neskôr sa mladá rodina presťahovala do mestečka Argenteuil blízko Paríža, kam za ním chodil maľovať Renoir, Pissarro a ďalší kolegovia. Roku 1878 sa mu narodil druhý syn Michel. O rok na to však Camille zomrela na tuberkulózu. Monet mal spočiatku problémy uživiť rodinu. Pomýšľal i na samovraždu. Potom však našiel spriaznenú dušu, vášnivú zberateľku umenia madam Louis Joachim Gaudibertovú, ktorá ho finančne podporovala.

Vo vedení domácnosti Camille zastúpila rodinná priateľka Alice Hoschedéová, ktorú opustil manžel. Podujala sa vychovávať Monetove dve deti spolu so svojimi šiestimi vlastnými. Po kratšom pobyte v meste Poissy sa natrvalo usadili v dedine Giverny, dnes vzdialenej od Paríža dvanásť kilometrov. Tam sa aj zosobášili.

Lekná sa rozleteli po svete

Keďže sa Monetove obrazy začali konečne dobre predávať, kúpil si dom a postavil vlastný ateliér. Cestoval za podnetmi po Francúzsku i do zahraničia – Veľkej Británie, Nórska a Talianska. Venoval sa aj záhradkárstvu, založil prekrásnu záhradu s jazierkom, ktorú dodnes možno obdivovať. Fascinovali ho pestré farby kvetov, stromov, ovocia… Z tohto prostredia namaľoval okolo 250 obrazov. Predovšetkým lekná. Dokonca zamestnal záhradníka, čo sa výlučne staral o vodné ľalie, ako im vtedy hovorili. Tie obrazy sa nachádzajú v rozličných múzeách a charakterizujú Moneta asi tak ako Vincenta van Gogha slnečnice. V Albertine sa viaceré z nich po sto rokoch opäť zišli, hoci iba dočasne.

Nedávno londýnsky aukčný dom Christie's vydražil Monetovo plátno Jazierko s leknami z roku 1919 takmer za 41 miliónov libier, čím sa zaradil do prvej desiatky najdrahšie predaných obrazov na svete. Pôvodný súkromný majiteľ z konečnej ceny zažil príjemný šok. Zarobil totiž o polovicu viac, ako rátal.

Roku 1911 Monetovi zomrela druhá žena Alice, o tri roky na to starší syn Jean. Majster ochorel na šedý zákal, strácal zrak, no tvoril ďalej. Po pamäti maľoval sériu obrazov Japonský most, ktorý v jeho záhrade viedol cez jazierko. Po úspešnej operácii očí sa vrátil s novým elánom do práce, hoci ho trápila silná reuma. Zomrel 5. decembra 1926 ako 86-ročný. Pochovali ho na cintoríne v Giverny.

V úvode reprezentatívnej kolekcie v Albertine sú dva Renoirove portréty z roku 1873 – Clauda Moneta a jeho manželky Camille, ostatné diela sú výlučne Monetove. Návštevníci môžu sledovať tvorivý vývoj majstra od počiatkov jeho realistickej tvorby cez dominujúci impresionizmus až po obrazy, ktorými na sklonku života dláždil cestu abstraktného expresionizmu. Tých Japonských mostov sa tu stretlo až tucet, rozličných farebných variácií, no sú skôr lahôdkou pre výtvarných odborníkov.

Najhustejšie zástupy predsa len stoja pred jeho vrcholovými dielami, ktoré laik prinajmenšom podvedome pozná z reprodukcií. Samozrejme, keď ich má pred očami, tak dojem, impresia, je oveľa hlbší. Kto to ešte chce vo Viedni zažiť, musí sa poponáhľať. Mimoriadna výstava sa totiž končí spolu s vianočnými trhmi na Troch kráľov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Viedeň #Claude Monet #impresionizmus #Albertina
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku