„Chcel som sa s ním popasovať,“ usmieva sa Peter Župník. K naplneniu dlhoročného sna pomohla jednému z najpoetickejších autorov novej vlny slovenskej fotografie náhoda. „Keď som zistil, že v levočskom Chráme svätého Jakuba je lešenie, rozhodol som sa, že to skúsim,“ spomína v Paríži žijúci a tvoriaci fotograf. Písal sa rok 2014. V priestoroch neskorogotického chrámu sa usadili reštaurátori a sochy presláveného rezbára – virtuóza – postupne sťahovali do svojich ateliérov.
Foto: PETER ŽUPNÍK
Netají, že téma bola ťažká. „S niečím takým veľkolepým som sa nestretol. Oltár je doslova nekonečný,“ pokračuje v rozprávaní pre Pravdu. Pohľad z lešenia mu ponúkol celkom inú optiku. „Keď sa naň človek pozerá zdola, vidí teleso pripravené na odlet. Pre mňa má chrám tvar vesmírnej lode. Ale keď sa postavíte na lešenie, vidíte všetko úplne inak. Zrazu si všimnete ohromné množstvo detailov aj možností, ako ho nafotiť. A vidíte veci, ktoré bežný smrteľník nemá šancu zdola nikdy vidieť. Bol to vizuálny šok,“ hovorí Peter Župník.
Výsledkom jeho stretnutia so starým majstrom a jeho veľkolepým dielom je rozsiahly súbor fotografií ponúkajúcich objavný pohľad súčasníka na tvorbu gotického sochára a prinášajúcich živý dialóg cez klenbu stáročí. Momentálne ho sprítomňuje výstava vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach s jednoduchým, no veľavravným názvom Pohľad – Oltár Majstra Pavla z Levoče – Peter Župník. Kolekciu takmer deviatich desiatok fotografií nainštalovaných vo dvoch miestnostiach dopĺňa niekoľko sadrových odliatkov slávnych plastík.
Fotografie odomkli ateliéry reštaurátorov
Nebola to protekcia, ktorá otvorila levočskému rodákovi dvere Štátnych reštaurátorských ateliérov v Levoči, ktorých pracovníci prinavracali chrámu aj oltáru pôvodnú krásu a majestátnosť. Fotograf zašiel za vtedajším riaditeľom a vysvetlil mu, o čo ide. „Bol to skvelý chlapík, bohužiaľ, už nežije. Pozrel sa na mňa a spýtal sa – vy ste robili tie veľké fotografie, čo sú vystavené na námestí? Odpovedal som, že hej. On na to – tak sa nemáme o čom baviť. Príďte zajtra o pol ôsmej ráno. A vstup do ateliérov som mal vybavený,“ spomína Peter Župník. Na výstave Moje oči v Levoči, ktorá mu pred štyrmi rokmi odomkla dvere do ateliérov dobre zabezpečených pred nezasvätenými, predstavil neobvyklé pohľady na mesto, v ktorom strávil detstvo i kus mladosti. A zaujala domácich aj cezpoľných.
Foto: PETER ŽUPNÍK
„Pohľad na zadnú stranu sôch z oltára Majstra Pavla z Levoče bol ďalší vizuálny šok. Okrem reštaurátorov ju nikto iný nikdy neuvidí,“ pokračuje renomovaný fotograf v rozprávaní pre náš denník. Na fotografovanie nemal veľa času, prežíval práve nesmierne hektické obdobie. „Autom som pendloval medzi Parížom a Levočou, čo bolo dosť komplikované. Navyše mi práve vtedy zomieral otec, takže všetko bolo nahustené v neskutočnom tlaku. Asi preto sa mal projekt vydariť,“ hovorí autor.
So svojimi spolužiakmi z pražskej FAMU razantne vstúpil na scénu vtedajšej československej fotografie v polovici osemdesiatych rokov. Keďže už viac ako dve desaťročia žije v Paríži, mnohí českí kurátori ho dokonca považujú za francúzskeho tvorcu. Otázku, či je slovenský, český, alebo francúzsky fotograf, si nikdy nekládol. „Narodil som sa v Levoči, vyrastal som na Spiši, moja mama je z Plzne, otec z Ukrajiny. ŠUP-ku som vyštudoval v Košiciach, v Prahe som strávil dvanásť rokov života, teraz žijem v Paríži. Považujem sa za fotografia. Stačí!“ Vysvetľuje s pobaveným úsmevom.
Na začiatku nemal nič
„Učiteľ na ľudovej škole umenia, na ktorú som chodil asi od piatej triedy, nám o oltári Majstra Pavla rozprával. Ukazoval nám knihu, ktorú mu venoval Karol Plicka, aj sme chrám spoločne navštívili. Nesmierne ma vtedy kostol aj oltár ohúrili,“ spomína Peter Župník.
Foto: PETER ŽUPNÍK
V roku 2014 chrám a najvyšší neskorogotický krídlový oltár v Európe fotografoval. Ďalších dvanásť mesiacov odpočíval projekt v šuplíku a takpovediac dozrieval. Až dva roky po vzniku fotografií sa k materiálu, ktorý vznikol v autorovej turbulentnej životnej etape, rozhodol vrátiť. Hoci desaťročia dotvára svoje fotografie domaľbami, tentoraz sa charakteristického znaku svojej tvorby absolútne vzdal. „Vychádzal som vyložene z reality. Akurát som trošku retušoval na sochách nejaké praskliny. Fotografoval som ich totiž ešte pred reštaurovaním, takže vlastne som ich tak trochu zreštauroval na fotografiách ja sám,“ vysvetľuje Peter Župník.
„Na začiatku som nemal žiadnu ideu. Ale ani žiadny grant a žiadnu podporu. Jednoducho nič, len možnosť fotografovať,“ spomína. Projekt by svetlo sveta neuzrel bez podpory Spišského múzea Slovenského národného múzea v Levoči, ktoré pri jeho realizácii zohralo dôležitú úlohu. „Keď jeho riaditeľka pani Mária Novotná videla prvých desať fotografií, povedala – ideme do toho. A veľmi mi pomohla,“ hovorí Peter Župník. Napokon Mária Novotná patrí k znalcom diela Majstra Pavla z Levoče. Ako kurátorka sa podpísala pod príťažlivú výstavu o tvorivých aj životných osudoch neskorogotického sochára a premenách jeho umenia v čase, ktorú pred rokom otvárala na Bratislavskom hrade.
Foto: PETER ŽUPNÍK
S výdatnou podporou levočského múzea sa podarilo zohnať na výrobu fotografií peniaze. „Dohodli sme sa, že majiteľom celej kolekcie bude Spišské múzeum SNM. Všetky fotografie som im nechal,“ pripomína autor. Premiéru mala jeho výstava Pohľad – Oltár Majstra Pavla pred rokom – samozrejme – v Levoči. Pre priestory starej radnice ju nainštaloval Peter Župník takpovediac na mieru. Ďalšou zastávkou bola Spišská Nová Ves. Do tretice ju predstavuje Východoslovenské múzeum, v ktorom bude do 27. januára. Jednu miestnosť zdobia výlučne fotografie Poslednej večere. V druhej pokračuje kapitolami Madona a tí druhí a Architektúra – dialóg tvarov.
Foto: PETER ŽUPNÍK
Už v tejto chvíli pripravuje Peter Župník ďalšiu prezentáciu neobyčajnej kolekcie. „V Slovenskom inštitúte vo Viedni však vystavím výlučne fotografie Poslednej večere,“ dodáva.
