Bratislavský rodák je majster esencie. Na vyjadrenie sa mu stačí bodka, linka, znak či jeho fragment. Alebo kontrast základných farieb bielej a čiernej či svetla a tmy. V Rollerovej tvorbe sa niekomu zavše vyjaví dotyk japonskej kultúry, ktorú mal umelec možnosť spoznať a precítiť na sochárskych sympóziách. Vnímavejší divák by azda dokonca mohol povedať, že v umeleckej výpovedi výtvarníka nachádza stopy ázijskej meditácie, dávnych múdrostí a filozofií. Jednoducho, Peter Roller je citlivý minimalista v maximálnom nasadení. Filozof úspornosti, stručnosti a skratky.
Foto: Pravda, Jakub Prokeš
Sochy a obrazy v Danubiane
Perfektný rok Petra Rollera. Pod týmto titulkom vyšiel začiatkom uplynulého roka v Pravda magazíne (8. februára 2018) rozsiahly rozhovor. V roku svojich sedemdesiatych narodenín popredný slovenský akademický sochár Peter Roller pripravoval diela na štyri výstavy. Známky a Bodkovanie uviedol v Bratislave, ukážku z bodkovanej čierno-bielej série dvojičiek sôch a obrazov Metropolis predstavil aj na sprievodnej výstave prestížneho Bienále architektúry v Benátkach. A napokon, Posolstvá – to je názov ostatnej z výstav, ktorá sa práve teraz koná v galérii Danubiana Meulensteen Art Museum neďaleko Bratislavy v Čunove. Potrvá do 13. januára.
Poslovia svetla a tmy
Výstave v Danubiane dominuje šesť hrdzavých sôch. Dve zo svojich železných posolstiev Roller dokončil krátko pred vernisážou. Staršie sochy sú vysoké pol druha až dva metre, nové sú vyššie, vyše dva a pol metra vysoké. Každá pripomína sebavedomý totem či obrí penát – zobrazenie starobylej miniatúry bôžika, ochrancu domova.
Foto: Jakub Prokeš, Pravda
A predsa ohnivá hrdza nie je jediná farba. Tajomstvo železných poslov umocňuje, dotvára a zintenzívňuje svetlo a tma, ktoré reliéfnymi sochami prestupujú. Svetlo do nich vniká, pichá ich i hladí; tma sa zase ukrýva schúlená vnútri otvorov a záhybov. Súzvuk najviac vynikne pri západe slnka, svetlo sa lomí, tiene sôch sa kĺžu po stenách i dlážke galérie…
Foto: Jakub Prokeš, Pravda
Okolo červenohnedých sôch visí výber zo zhruba dvoch desiatok kresieb ceruzkou. Séria Posolstvá pochádza z rokov 1994 až 1998. „Na stenách je ukážka toho, koľko sôch by sa dalo urobiť, keby som mal možnosť. Každá zo skíc sa dá zrealizovať,“ hovorí umelec ukazujúc na obrazy v Danubiane.
Foto: Jakub Prokeš, Pravda
Okolo prechádzajú zvedaví návštevníci a reč, samozrejme, opäť príde aj na vzhľad železných sôch. "Hrdzavý povrch sa mi páči. Je prirodzený,“ uvažuje Peter Roller. "Skúšal som robiť aj farebné sochy, ale náter je háklivá vec. Treba ho ustavične ošetrovať, pretierať. Hrdzavá socha má patinu. Postará sa o seba sama. Chvíľu síce trvá, kým ju dážď a vietor dotvoria, ale potom už nič nepotrebuje.“
Hľadaj tajomstvo a teš sa
V spojovacej chodbe visia Rollerove plastické obrazy s otvormi inšpirované hviezdami a vesmírom. Výtvarník ich občas nežne volá Obydlia tmy. V každom okne do obrazu sa v čiernote ukrýva sedem bielych bodiek – žiarivých hviezd. Svietia tam ako odmena pre tých, ktorí sú zvedaví a trpezliví a nakuknú dnu. "Sedmička je moje číslo. Narodil som sa 7. 7., navyše v našich končinách sa sedmička považuje za šťastné číslo. Takže to mám dané už od narodenia,“ vysvetľuje 70-ročný Roller.
Aby bola Rollerova „hvezdáreň“ úplná, dopĺňajú ju jeho Známky – populárne koláže zo série Vesmírna pošta. Zobrazujú nočnú oblohu s fiktívnymi súhvezdiami, pričom každá z hviezd je pomenovaná po hviezde výtvarného umenia. Známka musí mať pravdaže aj svoju imaginatívnu a originálnu pečiatku. Dohromady možno v Danubiane uvidieť takmer 70 Rollerových diel. „Bol to dobrý rok. Náročný, ale perfektný,“ uzatvára sochár. „Ten nový už bude menej rušný.“ Vo svojom ateliéri v Devíne však už pripravuje prvé obrazy a sochy z novej bodkovanej, tentoraz farebnej série.
