Bazovský maľoval dušu, nie povrch

, 04.01.2019 16:00

Umelec musí mať korene, prízvukoval Miloš Alexander Bazovský.

„Moje vyrastajú zo zážitkov a z dojmov, v akých sa prelialo do mňa poznanie našej skutočnosti,“ vyznal sa maliar, ktorý patril k najosobitejším a najvýznamnejším postavám slovenského výtvarného umenia. Nezaujímala ho prvoplánová malebnosť krajiny či dediny, skôr každodenný život vidiečanov. Dokladá to aj výstava v dolnokubínskej Oravskej galérii, v zbierkach ktorej je Bazovského dielo bohato zastúpené. „Zbierka obsahuje mnoho skvelých príkladov jeho maliarskeho majstrovstva s príznačným spojením úsporného premysleného tvaru a sýtej teplej farebnosti, ústiaceho do znakovej expresie,“ hovorí kurátorka Eva Ľuptáková.

M. A. Bazovský: Detvanec
M. A. Bazovský: Detvanec Autor: ARCHÍV ORAVSKEJ GALÉRIE

„Ja nemaľujem pekne… Ale maľujem zákonite,“ prízvukoval Bazovský. K jeho obľúbeným námetom patril človek, do podoby ktorého zatavoval smútok, bolesť, nostalgiu, ale aj radosť zo života. Obraz bol preňho vystihnutím pravdy. „Do farieb a tvarov prenesená slovenská skutočnosť. Pot sedliackej roboty, neutešenosť neprebudených duší, jesenné nápady našich vrchov a smútky našich osudov,“ vyznával sa jeden z najoriginál­nejších slovenských maliarov. Vo svojich obrazoch a kresbách hľadal dušu motívu, nie interiér či povrch.

Nachádzal ich aj v malebnej oravskej krajine, ktorá sa koncom štyridsiatych rokov ocitla v centre pozornosti svetobežníka, čo precestoval kus Európy a dôverne poznal Slovensko. „V Bazovskom dozrieva veľký maliarsky záujem o Oravu, o ,staré' miesta v Leštinách, kde bol naposledy v tridsiatych rokoch ešte so Zolom Palugyaom. "V sypárni Zmeškalovej kúrie si zriadil skromný ateliér. Často kreslí a maľuje tamojšie drevenice, kostolík, senníky a chodí maľovať aj do Malatinej, Osádky, Vyšného Kubína či Veličnej,“ hovorí kurátorka. Jeho potulky so skicárom a s ceruzkami či uhľom dokumentuje aj séria fotografií zachytávajúcich maliara pri tvorbe v teréne.

Nikdy neprišiel na chuť socialistickému realizmu. Bazovský bol jediný, kto ideologický diktát nebral vážne. Nielen preto, že študoval v Prahe i vo Viedni a do Paríža sa chodieval nadýchať umeleckej slobody. Ako výtvarník sa neuzatváral do bubliny umenia. Priniesol objavnú definíciu Slovenska. V obrazoch zdôrazňuje jeho zvláštnu baladickosť, drsnosť i melanchóliu. Bez dramatického gesta vytvoril archetyp slovenskej krajiny a jej obyvateľov. Do ich ľahko nahodenej siluety zakódoval duchovné aspekty ľudskej existencie.

V expozícii je po prvý raz vystavená aj maliarova posmrtná maska a odliatok pravej ruky. Výstava Miloš Alexander Bazovský, pripomínajúca okrúhle výročia jeho narodenia i úmrtia, bude v Oravskej galérii do 13. januára.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Oravská galéria #M. A. Bazovský
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku