Foto: Galéria Nedbalka
Dožil sa vysokého veku a stihol vytvoriť výnimočné dielo, ktoré je známe aj vo svete. Umelec prežil totiž veľkú časť života v zahraničí a slovenská kultúra si ho odtiaľ „prisvojuje“. Koloman Sokol sa narodil v Liptovskom Mikuláši (1902) a zomrel v Tuscone (2003). Bol svetobežník, ale jeho osobnosť je na Slovensku známa a vážená. Mnohí autori, fotografi, kunsthistorici a ctitelia za ním cestovali, aby doma podávali správy o jeho diele a živote. Knihu o Sokolovi vydal aj Ivan Jančár a práve z nej vychádza aj súčasná výstava v Galérii Nedbalka v Bratislave. Výstava pod vecným názvom Koloman Sokol 1968 – 1993 potrvá do 24. marca. Kurátorom je Ivan Jančár.
Galéria Nedbalka má vo svojich zbierkach osemnásť prác Kolomana Sokola na papieri z obdobia 70. a 80. rokov minulého storočia. V pozvánke na výstavu sa píše: "Koncom šesťdesiatych rokov sa v tvorbe Kolomana Sokola, významnej osobnosti slovenského výtvarného umenia, ktorá svojím umeleckým a humanistickým posolstvom výrazne prekročila hranice Slovenska, začína posledná tvorivá etapa. Zmena jeho myslenia aj výtvarného rukopisu je zásadná. Už netúži po formálnej dokonalosti, akoby ho už tvaroslovie, kompozícia či priestor prestali zaujímať. Dôležitejšia je atmosféra, zobrazovanie dôležitých momentov a duševného stavu. Kolekcia osemnástich diel zo zbierky Galérie Nedbalka, ktoré vznikali od roku 1968 do roku 1993, je kvalitatívne vyrovnaná a je výberom toho najlepšieho, čo umelec v tomto období vytvoril.“
Pre milovníkov výtvarného umenia je to príležitosť spoznať Sokolovo dielo v origináli a všimnúť si jeho rukopis. Bol to umelec robustného prejavu, jeho diela sú nabité intelektom aj citom. Zaujímavý je aj jeho životný príbeh. Bol vraj svojský, tvrdohlavý a vedel, čo chce. Staval na svojom mimoriadnom talente, ktorý si dokázal ochrániť a uplatniť. Pre rodákov je preto zaujímavé oboznámiť sa aj s jeho životom, k čomu môže byť táto výstava podnetom. Koloman Sokol nemal totiž ľahké detstvo, po tom, čo ho opustila matka, ujal sa ho strýko. Ten ho však dobre naštartoval – veď Sokol dostal prvé výtvarné školenie v súkromnej škole Eugena Króna v Košiciach. Tu sa po prvýkrát stretol s výtvarným umením. Neskôr študoval na súkromnej škole Gustáva Mallého v Bratislave. Výtvarné umenie študoval tiež v Prahe a absolvoval študijný pobyt v Paríži. Mimoriadne je, že dostal ponuku z mexického ministerstva kultúry a školstva a odišiel učiť výtvarné umenie na Akadémiu výtvarných umení v Mexiku, kde založil odbor grafiky. Z rodinných dôvodov sa však presťahoval do USA.
A ako to mal so Slovenskom? Po vojne sa napríklad vrátil na čas aj domov, ale už v roku 1948 natrvalo odišiel. Potom sa stal členom Zväzu mexických grafikov a posledné desaťročia prežil v Arizone. Na sklonku života daroval 48 svojich obrazov Slovensku. Tie sa neskôr stali základom Centra Kolomana Sokola v Liptovskom Mikuláši. Napriek úspechom zostal vraj až do konca života skromným človekom, hľadajúcim svoju pravdu. A návštevám zo Slovenska sa tešil.
