Kunsthalle hrozí sťahovanie. Kultúrna obec sa búri

, 29.03.2019 12:00
kunsthalle
Bratislavská Kunsthalle možno príde o svoju adresu v Dome umenia na Námestí SNP. Autor:

Pre výtvarnú obec to bola mimoriadna udalosť. Keď v roku 2014 otvorili v Dome umenia v centre Bratislavy galériu určenú na prezentáciu výstav domácich a zahraničných vizuálnych umelcov, išlo o zavŕšenie dvadsaťročného úsilia o vybudovanie reprezentatívneho stánku reflektujúceho súčasné umenie. Eufória z novovytvorenej Kunsthalle, ktorá je v ostatných svetových metropolách štandardom, však netrvala dlho.

Po neúspešných snahách nájsť vhodný model fungovania musela v roku 2016 prejsť pod dočasnú správu Slovenskej národnej galérie. Dnes však jej už aj tak oslabená existencia opäť visí na vlásku. Ministerstvo kultúry sa totiž rozhodlo vybudovať v Dome umenia nové kreatívne centrum. Bez toho, aby o tom jeho dočasných nájomníkov informovalo.

Všetko sa začalo vo chvíli, keď si poverená riaditeľka a hlavná kurátorka bratislavskej Kunsthalle Nina Vrbanová všimla v Centrálnom registri zmlúv objednávku na vypracovanie štúdie, resp. projektu „Kreatívneho centra Bratislava“. Dodanie štúdie si objednalo Národné osvetové centrum (NOC), štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR, pričom sa vzťahovala na celý priestor Domu umenia – od prvého až po piate poschodie. Podľa zmluvy mal poskytovateľ rozčleniť budovu podľa požadovaných budúcich aktivít. Vzniknúť tak malo zázemie pre koncerty, klubové podujatia, výstavy, konferencie, kancelárie, ale aj televízne a filmové štúdio. Nové kreatívne centrum súvisí so záväzkom ministerstva kultúry prečerpať dotácie z Európskej únie, ktoré slúžia na „mobilizáciu kreatívneho potenciálu v regiónoch“.

O svojich zámeroch však NOC ani ministerstvo kultúry vopred oficiálne neinformovali. Nina Vrbanová hovorí o nekorektnom prístupe, nielen s ohľadom na históriu a pamäť dnes už symbolickej adresy výtvarného umenia – Domu umenia, ale aj Kunsthalle, ktorá na tejto adrese už päť rokov aktívne pôsobí a tvorí dôležitú súčasť výtvarného a kultúrneho spektra. „Po zverejnení zmlúv, ktoré preukazujú zámer zriadiť v budove tzv. kreatívne centrum, som okamžite požiadala ministerku Laššákovú o stretnutie, okrem tzv. Kreatívneho centra aj na témy spojené s budúcnosťou a perspektívami osamostatnenia Kunsthalle. Žiaľ, už viacero týždňov je moja žiadosť bez ohlasu. Spontánne a celkom logicky sa o vec začali zaujímať a reagovať umelci ako Blažej Baláž, ktorí stáli za dlhoročnými iniciatívami za vznik galérie typu Kunsthalle v Bratislave,“ priblížila pre Pravdu Vrbanová.

V otvorenom liste adresovanom ministerke kultúry Ľubici Laššákovej (Smer) požaduje výtvarník Blažej Baláž definitívne inštitucionálne osamostatnenie Domu umenia v Bratislave, ako aj Slovenského centra vizuálneho umenia (SCVU), ktorého je Kunsthalle súčasťou. Ako v liste apeluje, „až suverénna inštitúcia dokáže naplniť bezo zvyšku svoje poslanie, na ktoré čaká celá slovenská výtvarná obec už takmer 30 rokov“. Podľa hovorkyne rezortu kultúry Barbory Palovičovej však v súčasnosti ministerstvo o osamostatnení SCVU neuvažuje. „Pripravovaná diskusia všetkých zainteresovaných strán do tejto témy by mala dať odpoveď okrem fyzického presunu inštitúcie aj na to, aké bude ďalšie fungovanie Kunsthalle v rezorte ministerstva kultúry. SCVU/Kunsthalle v súčasnosti funguje ako organizačná zložka Slovenskej národnej galérie, pričom tento model fungovania nastavilo bývalé vedenie MK SR,“ reagovala pre Pravdu hovorkyňa.

Zánik zatiaľ nehrozí

Samotný projekt kreatívneho centra sa podľa jej slov zatiaľ nachádza len vo fáze ideovej prípravy, v rámci ktorej je snaha hľadať najvhodnejšie využitie priestorov a potenciálu celej budovy Domu umenia, nielen výstavných priestorov. Z tohto hľadiska vraj nebolo nutné zatiaľ o ňom informovať. Žiadosť o stretnutie zo strany SCVU vníma ako neštandardný krok. „Prvá žiadosť o stretnutie s ministerkou bola podaná dňa 4. 3. 2019, no ministerstvo kultúry by očakávalo, že iniciovanie stretnutia bude prebiehať súbežne so zapojením vedenia Slovenskej národnej galérie,“ objasnila Palovičová. Zánik Kunsthalle podľa jej slov nehrozí. „Ministerstvo kultúry od začiatku prejavuje vôľu na riešení fungovania tejto inštitúcie. V súčasnosti zvažuje viacero alternatív dôstojného umiestnenia Kunsthalle pri súčasnom rešpektovaní rozpočtových možností rezortu kultúry a zároveň je otvorené aj diskusii s odbornou obcou,“ dodala.

O plánoch vybudovať v Dome umenia nové kreatívne centrum netušilo ani vedenie Slovenskej národnej galérie (SNG). Riaditeľka SNG Alexandra Kusá však verí, že dokážu nájsť model, ktorý umožní v budove fungovať viacerým organizáciám. „Budova je rozsiahla a Kunsthalle využíva predovšetkým výstavné priestory, ktoré historicky vznikli pre potreby výtvarnej obce,“ povedala pre Pravdu Kusá. Spojenie SCVU a SNG bolo podľa jej slov od začiatku len dočasným riešením. „Zastávame názor, že sú to dve samostatné inštitúcie s rozdielnym záberom, ktoré sú legitímnymi zástancami potrieb výtvarného života v rámci kultúrnej scény,“ priblížila.

Ako ďalej

V najbližšom čase chystá SCVU prvé neverejné stretnutie zástupcov výtvarnej obce Slovenska, ktorí vyjadrili súčinnosť a vôľu podporiť Kunsthalle v myšlienke osamostatnenia a rovnako v otázke priestorovej stabilizácie v Dome umenia. „Stretnutie sa uskutoční budúci týždeň a jeho výsledkom by mala byť spoločná stratégia podpory. Našou ambíciou je slušná, ale zároveň masívna synergia z radov strešných inštitúcií, odborných organizácií či spolkov, o ktorú sa budú môcť názorovo oprieť a nadviazať ďalšie iniciatívy. Verím, že po 25 rokoch boja za Kunsthalle a po piatich rokoch jej reálneho fungovania je zhoda na štandardnom fungovaní a existencii Kunsthalle jasná,“ prezradila Vrbanová, podľa ktorej paralelne pripravujú aj fotokampaň na podporu týchto myšlienok.

Na sociálnych sieťach sa medzitým začala šíriť kultúrna iniciatíva Stojím pri Kunsthalle, ktorú už podporili mnohí významní slovenskí umelci. Okrem iných aj maliar Rudolf Sikora, ktorý sa výrazne angažoval za vznik Kunsthalle. „Doteraz si pamätám, ako Dom umenia v 60. rokoch otvárali. Vždy mal slúžiť súčasnému umeniu, a nie nejakému kreatívnemu centru, cez ktoré ministerstvo potrebuje prečerpať financie z eurofondov. To môže vzniknúť aj inde. Kunsthalle sa musí v Dome umenia zachovať a my umelci sa musíme proti rozhodnutiu ministerstva brániť,“ reagoval pre Pravdu výtvarník.

Zámery ministerstva kultúry s veľkým znepokojením sleduje aj rektorka Vysokej školy výtvarných umení Bohunka Koklesová. Ako priblížila pre portál Artalk.cz, ministerstvo kultúry by malo všemožne podporovať prezentáciu súčasného umenia, a nie likvidovať progresívne fungujúce inštitúcie. „Dlhodobá agónia bratislavskej Kunsthalle stojí na neriešení jej právnej subjektivity. V zásadnej miere sa tým komplikuje odborný progres a napredovanie inštitúcie, pretože jej závislosť ju ohrozuje v jej základnej existenčnej podstate. Napriek týmto problémom je Kunsthalle odborne kompetentnou inštitúciou, s dobrými kurátorskými projektmi a sprievodným programom,“ dodala.

Podľa Niny Vrbanovej je ohrozenie Kunsthalle signálom nedemokratického a mocenského narábania s dejinami, s umením a kultúrou na Slovensku vôbec. Zároveň môže výrazne poškodiť vzťah širšej verejnosti a súčasného umenia, ktorý sa práve v Kunsthalle usilujú od začiatku budovať ako bezbariérový, založený na hodnotách otvorenosti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Dom umenia #výtvarné umenie #Ministerstvo kultúry #Kunsthalle
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku