Francúzskemu básnikovi, dramatikovi, maliarovi a filmovému režisérovi, ktorý ho obsadil do svojho filmu Orfeov závet, však dovolil napísať knihu o sebe. Dostala názov Picasso de 1916–1961 a muž, o ktorom je v nej reč, dotvoril texty dvoma tuctami ilustrácií. Spolu so šiestimi ďalšími grafickými cyklami, ktoré vyšli v limitovaných edíciách, ich predstavuje výstava Nech žije Picasso v Mirbachovom paláci Galérie mesta Bratislavy.
Hravými kresbami včely, pavúka, lúčneho koníka a iných druhov hmyzu ilustroval básne o niečo mladšieho spolupútnika a spoluzakladateľa dadaizmu Tristana Tzaru. Kolekcia piatich desiatok kresieb tvorí úvodný akord celej expozície. Picasso bol už slávny a bohatý, keď ich v päťdesiatych rokoch vytvoril. „Moje diela nie sú nič iné ako výskum a experiment. Nikdy nemaľujem obraz ako umelecké dielo. Neprestajne skúmam a vo všetkom tom pátraní tkvie logický vývoj,“ zaznamenal si Pablo Picasso.
V päťdesiatke mal už za sebou rozsiahle a rozmanité dielo, keď po druhej svetovej vojne podľahol vábeniu grafiky. Večne hľadajúci a objavujúci umelec trávil celé dni v ateliéri tlačiara Fernanda Mourlota, aby prenikol do alchýmie vytvárania a tlačenia grafických listov. Remeslo zvládol na výbornú a o nápady nemal nikdy núdzu. Približne v tom istom čase mu zachutili aj interpretácie obrazov jeho slávnych predchodcov. Pohral sa s námetom obrazu Maliar El Greca či Alžírske ženy Eugéna Delacroixa. Ale najväčším magnetom bol pre neho Diego Velázqeuz a jeho preslávené Las meninas. Inšpirovaný plátnom slávneho Španiela vytvoril päťdesiatosem litografií, ktoré vyšli v knihe Les Menines et la vie. V roku 1957 ich aj vystavoval, čo pripomína plagát, ktorý vytvoril pri príležitosti parížskej výstavy.
K obľúbeným témam rodáka z Malagy dospievajúceho v Barcelone, ktorý sa usadil v Paríži, patrili býky, toreadori a korida. Maľoval, kreslil a plasticky ich formoval na stovky spôsobov. Nemohol vynechať ani grafiku. Keď dostal príležitosť vlastnými litografiami ilustrovať knihu Luisa Miguela Dominquinsa Toros y toreros, nemohol povedať nie.
Bezočivo a bez predsudkov dokázal prechádzať od naturalizmu, romantizmu a expresionizmu cez kubizmus a abstrakciu až po neoklasicizmus a realizmus, aby sa znova vracal a hľadal nanovo. Aj keď väčšina prezentovaných grafických listov a kresieb pochádza z päťdesiatych rokov, odrážajú všetky hľadačské etapy revolucionára výtvarnej scény. Neprekvapí preto ani Balzacov portrét, ktorý expozíciu uzatvára.
Výstava Nech žije Picasso predstavuje viac ako sto dvadsať ilustrácií a grafík, ktoré vyšli v obmedzených nákladoch bibliofílií. Všetky pochádzajú zo súkromnej zbierky nemeckého zberateľa umenia Thomasa Emmerlinga. Do sveta umelca, ktorý napriek sláve stále pracoval a tvoril ako otrok vlastného netrpezlivého génia, možno v Galérii mesta Bratislavy vstúpiť do 2. júna.
