Ivan Popovič: Da Vinci mal dušu klauna a posunul svet
O niektorých ľuďoch sa hovorí, že majú v hlave o koliesko viac. Patria k nim klauni, umelci a vynálezcovia. Bez nich by bol svet smutný-neveselý a žilo by sa nám náramne ťažko. Týmito slovami sa začína veselá knižka i animovaný seriál o vážnych vynálezoch Mať tak o koliesko viac!, čo sme vytvorili so synom Dávidom. Je inšpirovaná aj Leonardom da Vinci, lebo bol presne taký: Vynálezca, umelec a tak trochu i klaun. Pred päťsto rokmi urobil prvé náčrty strojov, s ktorými by ľudia mohli lietať vo výškach ako vtáci. Vymyslel padák, obrnené vozidlo a mal množstvo ďalších nápadov, ktoré sa o stáročia neskôr naozaj i realizovali.
Jeho umelecké cítenie a duša klauna sa prejavovali i tým, že mnohé svoje geniálne diela zničil hneď po ich dokončení! Akoby mali byť iba potešením jeho duše. Ale možno cítil, že jednoducho predbehol svoju dobu, že je zatiaľ skoro. Veď kto už by vtedy potreboval lietajúce stroje?! Našťastie, niektoré jeho diela žijú s nami dodnes. Kto by nepoznal jeho slávnu Monu Lisu?! Nádherný portrét pôvabnej ženy, ktorý v parížskom Louvri dennodenne obdivujú tisícky návštevníkov z celého sveta. Ja som mal to šťastie, že som sa s portrétom Mony Lisy stretol v pravý čas, ešte ako mladík. Síce to nebol originál v Louvri, len reprodukcia v knihe. Mona Lisa ma okamžite očarila. A musím povedať, že v pravý čas! Čo tam po jej záhadnom úsmeve, o ktorom sa toľko popísalo. Pozrite sa do očí Mony Lisy a uvidíte, čo všetko z nich vyžaruje! Aká energia, tajomno, zmyselnosť! I zmysel pre humor!
Bolo to vtedy pre mňa, mladého muža, veľmi dôležité posolstvo. Nebudem zabiehať do podrobností, ale – ďakujem, Majstre, ďakujem, Leonardo!
Foto: RTVS
Nedávno som cestoval v bratislavskej električke plnej mladých ľudí. Jasné, všetci boli zapojení na tie isté siete. Pri študentskom internáte si ku mne prisadla mladá pôvabná študentka, hotová kópia Mony Lisy! Až na tie potrhané džínsy. Už sme prešli tri zastávky a ešte stále si z tašky nevytiahla mobil. No len si to predstavte! Nedalo mi, aby som ju neoslovil na kus reči. Aj som jej zložil poklonu, že v tejto dobe, keď sú všetci „zmobilizovaní“, ona sa pozerá von oknom, ako kvitnú stromy. V tej istej chvíli mne zazvonil mobil a prišli mi otázky z redakcie. Situáciu som musel využiť: „Slečna, čo vám hovorí meno Leonardo da Vinci?“ A ona: „Leonardo? Ááá, Leonardo di Caprio? Skvelý chlapík, ale na tie svoje roly už trošku pristarý.“ Radšej som na nasledujúcej zastávke vystúpil. Pri Dunaji bolo nádherne.
Dosť ľudí si myslí, že dejiny sa začínajú ich narodením. A tak sa aj správajú. Ale našťastie sa raz začas narodí aj taký Leonardo da Vinci a posunie svet o čosi ďalej. Vďaka, Leonardo!
Dorota Sadovská: Urobila som diplomovku s komiksovým Leonardom
Nájsť knihu o Leonardovi da Vinci je oveľa jednoduchšie ako nájsť jeho vlastnú knihu. Ak zadáte jeho meno do vyhľadávača bežného internetového kníhkupectva, môžete dostať ponuku na puzzle, pohľadnice s reprodukciami, množstvo biografií rozličnej kvality až po parazitujúce fikcie typu Da Vinciho kódu. Sláva prináša zo sebou aj všelijaký balast, o ktorom sa nemohlo a ani nechcelo snívať ani veľmi kreatívnemu spolutvorcovi renesancie. V rámci pudu sebazáchovy sa cielene snažím toto preskakovať a čítať predovšetkým pôvodné texty autora. A takto hľadajúcich je nás zjavne viac, lebo pri tých najzaujímavejších knihách je často vedené „momentálne nedostupné“ alebo „vypredané“.
Foto: archív autorky
Z Leonardových textov ma asi najviac ovplyvnila kniha Úvahy o malířství (Trattato della pittura) v pražskom vydaní Vladimíra Žikeša ešte z roku 1941. Veľmi pozorne som ju čítala v roku 1997, keď sa stala jednou z mojich zásadných študijných kníh pri magisterskej diplomovej práci na Vysokej škole výtvarných umení. Diplomová práca so zámerne odťažito suchým názvom Transtemporálna komunikácia bola vlastne komiksom. Kdesi som našla vyhodené romantické talianske fotopríbehy zo 70. rokov. Tri mužské atraktívne postavy som pretransformovala na historické persóny Michelangela Bounarottiho, Cennina Cenniniho a Leonarda da Vinci. Všetci traja hovoria v prepísaných komiksových bublinkách výhradne svojimi slovami, teda citáciami podľa dochovanej literatúry. Dopĺňajú ich dve ženské postavy: roztomilá Doris a intelektuálka Dorothea. Obe polemizujú s mužskými historickými výrokmi a svojskými komentármi ich posúvajú či dopĺňajú. Tak sa napríklad komiksový Leonardo v posteli dozvie od Doris, ako vyložil jeho detský sen Sigmund Freud o niekoľko storočí neskôr. Chápem, že takto spracovaná diplomová práca by dnes už možno nebola obhájiteľná, ale vtedy svoj účel splnila a ja si vďaka nej doteraz pamätám nemálo dobových názorov nielen na maľbu, maliarov a na maľovanie obrazov.
Leonardo vo svojich postojoch uprednostňuje triezvu rozumnosť pred osobnými dojmami, pocitmi a nadvládou emócií. A treba uznať, že zdravého rozumu (i vo verejnom diskurze) je aj po storočiach stále primálo. Zároveň nadčasovo popisuje limity našich pohodlných sociálnych bublín, keď nám odkazuje napríklad toto: „Nie je takej veci, ktorá by nás viac klamala ako náš rozum, keď nám má dať úsudok o našich vlastných dielach. Platnejšie a užitočnejšie nám budú výčitky nepriateľov ako priateľov. Priatelia sa s tebou celkom stotožňujú, a preto ťa môžu klamať tvojím vlastným úsudkom.“
Katarína Slaninková: Leonardova šerosvitová maľba vo mne zakotvila už dávno
Otec nakupoval veľa kníh o umení, ktoré ma obklopovali od detstva. Vtedy sme mali doma o Leonardovi iba knihu z vydavateľstva Odeon. Keď som mala 14 rokov a už som sa odhodlala venovať sa umeniu, vyšla piata časť Dejín umenia od Pijoana. Na obálke bola kresba od da Vinciho a celá kapitola sa venovala len jeho tvorbe. Bolo to v pravý čas, lebo som začala študovať na Škole umeleckého priemyslu a chcela som ovládať kresbu figúry anatomicky presnejšie. Pokiaľ si spomínam, kreslenie figúry sme nemali, a tak som sa do študovania ľudskej postavy pustila samostatne. Kreslila som doma kópie postáv Leonarda aj Michelangela.
V puberte sa posúva myslenie a náhľad na svet: Anatomické kresby Leonarda da Vinci z pitiev na mňa vtedy veľmi zapôsobili, a tak som začala študovať aj Anatómiu pre výtvarníkov od profesora Jozefa Zrzavého a mamine krásne ilustrované odborné medicínske knihy anatómie. V tom období som sa dostala aj k Leonardovým zápiskom Úvahy o maliarstve, čo ma tiež muselo ovplyvniť! Všetko toto odporúčam aj dnes mladým študentom, ktorých pripravujem na školy umeleckého zamerania.
Leonardo da Vinci ma jednoznačne ovplyvnil spôsobom jeho vyjadrovania a technikou maľby. Teraz, s odstupom času, si myslím, že jeho technika šerosvitovej maľby – sfumatto – vo mne musela zakotviť už dávno. Jeho maľby akoby strácali kontúry, sú vzdušné, akoby v opare. O takýto efekt sa snažím aj ja vo vlastnej tvorbe, aj keď v mojom prípade ide hlavne o kresbu. A tu sa dostávam k Leonardovej kresbe, ktorá je pre mňa plná dynamiky, ale aj ušľachtilosti. Nádherné je na nej to, že obsahuje aj detail, ale aj skicu. Akoby nedokončený náčrt. A práve preto je vzdušná a taká živá! Už v mladosti na mňa zapôsobili jeho karikatúry, kresby koní, a hlavne štúdie ženských portrétov. Jeho kresba bude vždy mojou inšpiráciou.
Foto: archív autorky
Myslím, že da Vinciho osobnosť, talent aj tvorba určite dodnes ovplyvňujú aj mladých umelcov. On je dôležitý v dejinách umenia, ale aj v dejinách samotných. Odkazuje nás k ďalším osobnostiam vedy, techniky, umenia, ako aj k histórii a atmosfére jeho doby. Ako umelec sa nedá obísť. Neuveriteľná je jeho všestrannosť, záujem o vedu, astronómiu, technické konštrukcie a vynálezy. Každý človek by mal mať záujem o celoživotné vzdelávanie sa a štúdium, to nám otvára nové možnosti a pohľad na svet. Osobne sa snažím stále obohacovať o nové poznatky z rôznych iných odvetví, lebo, ako sa hovorí, všetko so všetkým súvisí, viem, že neskôr to môže ovplyvniť a obohatiť moju tvorbu a život. Z da Vinciho života je pre mňa dôležitá jeho chuť hľadať a skúmať. S tým súvisí aj pracovitosť. Samozrejme, v každej dobe a krajine sú iné podmienky na život a prácu, ale šanca je vždy.
V dnešnom svete má Leonardo da Vinci obrovskú popularitu. Vďaka iným ľuďom sa dostávajú jeho práce do povedomia. Aj vďaka biznisu, rôznym knižným aj filmovým bestsellerom jeho meno pozná skoro každý. Nezatracujem to, lebo sa k nemu stále vraciame aj inak. Jeho obraz Mona Lisa sa stal jedným z najslávnejších na svete! Leonardo však dodnes ovplyvňuje ľudí svojím pohľadom na život, novátorstvom, záujmom o čokoľvek nové. Ja osobne obdivujem aj jeho vzťah k prírode, z ktorej vychádzal v umení aj vo svojich technických náčrtoch. Myslím, že sa oňho ľudstvo bude zaujímať, pokiaľ budú zachované jeho diela. Výmysly, tajomstvá a fámy, ktoré ho v dnešnej dobe vykresľujú ako záhadnú a jedinečnú bytosť, ešte zväčšujú jeho popularitu. Kto má však záujem o dejiny, príde na to, že Leonardo pôsobil v dobe technologického pokroku, v období plodnom pokiaľ ide o umenie, vedu aj techniku. Renesancia je predsa doba označovaná ako počiatok novoveku.
V budúcnosti bude podľa mňa dôležitý odkaz ľudí, ktorí sa snažili žiť s prírodou a posúvali vzdelanie a vedomosti ďalej. Dúfam, že umenie nielen Leonarda da Vinci, ale aj iných úžasných umelcov bude ešte dlhé veky prinášať ľuďom potešenie.
