„Sme znepokojení zámerom zateplenia Auly Lekárskej fakulty UPJŠ v areáli Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach. Vedenie UPJŠ pri svojom zámere obnovy nedostatočne prehodnotilo význam a kvality architektúry, ktorá patrí medzi charakteristické a najvýznamnejšie stavby svojej doby a svojho typu nielen v Košiciach, ale aj na území Slovenska,“ stojí v otvorenom liste, ktorý vedeniu univerzity adresovali výtvarníci Tomáš Makara, Peter Beňo, architektka Katarína Onderková a študenti Maroš Juhás a Samuel Velebný ešte pred troma týždňami.
Ako v dokumente uvádzajú členovia iniciatívy, projekt budovy bol „vypracovaný v 60. rokoch 20. storočia, v období rozmachu povojnovej modernej architektúry. Československá architektúra tohto obdobia spoluvytvárala tendencie vo svetovej architektúre, charakteristické kompozičnou veľkorysosťou a monumentalitou“. Budova je podľa nich charakteristická aj výrazným hmotovým členením, čím sa radí medzi tri najvýznamnejšie auly na Slovensku (aulu TU vo Zvolene a aulu SPU v Nitre, ktorá je súčasťou areálu, vyhláseného za Národnú kultúrnu pamiatku).
Súčasťou listu je aj petícia, pod ktorú sa už podpísalo takmer 50 osobností kultúrneho a verejného života a podporilo ju už 600 ľudí. Medzi hlavnými signatármi sú predstavitelia a odborní pracovníci inštitúcií ako Slovenská národná galéria, Východoslovenská galéria, Centrum súčasného umenia, oddelenie architektúry Historického ústavu SAV či pedagogickí pracovníci viacerých vysokých škôl a univerzít zo Slovenska aj z Česka. Zámerom iniciatívy je tiež dosiahnuť, aby sa Aula Lekárskej fakulty UPJŠ ocitla v zozname Národných kultúrnych pamiatok. Podnet na Pamiatkový úrad Slovenskej republiky podala koncom mája.
Umelecké dielo neprekryjú, ale zapustia
Vedenie UPJŠ reagovalo na výzvu koncom mája v oficiálnom stanovisku zverejnenom na svojej webovej stránke. Zámer rekonštrukcie naďalej podporuje, no ako zároveň uvádza, rozhodlo sa zvážiť pripomienky a názory od petičného výboru, verejnosti a akademickej obce. „Vzhľadom na to, že UPJŠ nechcela podceniť hlas verejnosti a ctí si jej názory a komunikáciu, vedenie univerzity okamžite reagovalo na jednotlivé podnety a znova overilo postupy súvisiace so zateplením auly a výmeny hliníkových konštrukcií. Uskutočnilo sa stretnutie s projektantom a opäť sme prediskutovali všetky nevyhnutné technické riešenia k tomu, aby sme dospeli k spoločnému cieľu nielen univerzity, našich študentov, ale aj mesta a nášho regiónu,“ stojí v stanovisku školy.
Foto: archív iniciatívy
Ako pre Pravdu uviedla hovorkyňa UPJŠ Linda Babušík Adamčíková, po konzultáciách projektanta s Krajským pamiatkovým úradom mesta v Košiciach a Útvarom hlavného architekta, UPJŠ pristúpila k návrhu priznania reliéfu Adolfa Havelku s tým, že bude ponechané na pôvodnom mieste a odborne zreštaurované. „Aj napriek tomu, že umelecké dielo bude mierne zapustené, nové prevedenie zateplenia v tejto časti fasády nebude pôsobiť rušivo, nakoľko projektant navrhol osvetlenie samotného diela a jeho odborné vyčistenie a zafixovanie,“ tvrdí Adamčíková.
Autori iniciatívy však v reakcii na stanovisko univerzity uvádzajú, že vedenie UPJŠ si plne neuvedomuje architektonicko-historickú hodnotu stavby ako celku. „Zmena materiálov alebo výrazu budovy a nerešpektovanie pôvodného riešenia a charakteru bude mať za následok nezvratné poškodenie jednej z najhodnotnejších neskoro modernistických stavieb v Košiciach,“ pripomínajú a zároveň vyzývajú vedenie univerzity k celospoločenskému dialógu ešte pred začatím realizácie rekonštrukcie budovy.
Chýbajúce právomoci
Zástupcovia UPJŠ už v minulosti argumentovali zámer zateplenia tým, že projektová dokumentácia je spracovaná v súlade s podmienkami dotknutých orgánov. Krajský pamiatkový úrad v Košiciach svoje požiadavky špecifikoval v odborno-metodickej pomoci, ktorá sa však vzťahovala len na umelecké dielo, nie na celú budovu. Podľa jeho riaditeľky Kristíny Markušovej navyše obdobný názor v tomto prípade nie je pre vlastníka záväzný. Rovnaký „poradný“ hlas mal v tomto prípade aj Útvar hlavného architekta (ÚHA), ktorý pri projekte nepodával žiadne podrobnejšie usmernenia.
Podľa zástupcu hlavného architekta mesta Košice Martina Jerguša nemal ÚHA ambíciu vystupovať pri tomto projekte ako arbiter. „Podľa nášho názoru by bola ideálna demontáž reliéfu a jeho opätovná montáž späť na zateplenie. Nemáme však dostatok informácií ani času, aby sme dokázali posúdiť technickú náročnosť takéhoto riešenia. To je úlohou projektanta. Nejde len o úsporu financií, ale aj zváženie toho, do akej miery je táto možnosť realizovateľná. Ak by malo dôjsť k poškodeniu diela v procese demontáže, túto alternatívu by sme neodporúčali,“ priblížil pre Pravdu Jerguš.
Foto: UPJŠ
Veľká zodpovednosť podľa neho spočíva aj na investorovi, ktorého bude celý projekt, a koniec koncov aj výtvarné dielo, reprezentovať. „Útvar hlavného architekta je závislý od podkladov, ktoré mu predloží projektant. On môže dať urobiť sondy, pozná charakteristiky materiálu, dokáže z hľadiska fyzikálneho pôsobenia konštrukcie zhodnotiť, je kompetentný rozhodnúť, čo si môže dovoliť zatepliť a čo nie. Bez toho, aby som chcel vyznieť alibisticky, musím pripomenúť, že Útvar hlavného architekta má na starosti najmä územné plány,“ dodal Jerguš s tým, že v rámci odbornej obce sa už dlhšie debatuje o potrebe zriadenia kancelárie verejného priestoru, ktorá by ÚHA doplnila. V Prahe je to napríklad Inštitút plánovania rozvoja, v Bratislave práve vzniká Metropolitný inštitút. „Samozrejme, ide o politické rozhodnutie, ktoré má aj dosah na rozpočet mesta. Osobne si však myslím, že v Košiciach takáto spoločenská objednávka existuje, len sa celý proces musí pohnúť vpred.“
Pomôže tlak verejnosti?
Podnet na zapísanie medzi pamiatkovo chránené objekty podľa Martina Jerguša prístup univerzity v tomto štádiu už priamo neovplyvní, môže ho však ovplyvniť medializácia a tlak verejnej mienky. „Vedenie univerzity si uvedomuje, že ich bude verejnosť vnímať aj podľa prístupu k takýmto otázkam a snaží sa nájsť lepšie riešenia. Podľa mňa je však úspech aj to, že si vďaka tejto rekonštrukcii omnoho viac ľudí uvedomilo, že tam nejaký reliéf vôbec je,“ dodal Jerguš, podľa ktorého môže táto kauza pomôcť spropagovať význam umeleckých diel vo verejnom priestore a oceniť ich kvalitu.
Podnietiť verejnú diskusiu o ochrane významných architektonických diel, ktoré nie sú pod pamiatkovou ochranou, sa snažia aj iniciátori výzvy. „Doslova pred očami nám miznú hodnotné stavby, pri ďalších môžeme len tušiť, aký tragický osud ich postihne. Pri rekonštrukciách moderných, ale aj starších stavieb sa ponúkajú prístupy, ktoré je však potrebné prehodnotiť zo širšej odbornej optiky. Niekedy striktne úradnícky prístup nepostačí a je nutné vytvoriť širšiu odbornú skupinu. Osveta je samozrejme dôležitá, tak ako vo všetkom. A v tomto smere výrazne absentuje,“ tvrdí spoluautor výzvy, výtvarník Peter Beňo. Ako dodáva, pozitívnym príkladom môže byť v tomto smere aj rekonštrukcia budovy bývalého Tesca na Hlavnej ulici v Košiciach. Nový investor sa v rámci nej zaviazal „zachovať pôvodný vzhľad budovy bez zásahov do fasády, ktorá je charakteristickým prvkom obchodného domu“.
