„I keď nie v prvom rade, v rámci akcie mladého umenia Skúter IV. sa objavujú aj spoločenské témy,“ hovorí kurátor projektu Vladimír Beskid. Po jeho návrate do trnavskej Galérie Jána Koniarka sa do priestorov Kopplovej vily vrátila po osemročnej prestávke aj reprezentatívna medzinárodná prehliadka tvorby mladých výtvarníkov. „Skúter má ukázať, čím mladá scéna dýcha,“ pokračuje v rozprávaní pre Pravdu.
V dvoch tuctoch vystavujúcich je tentoraz okrem slovenských a českých výtvarníkov aj šesť maďarských umelcov. „Zemepisné určenie je však trochu problematické. Julia Gryboś, ktorá pracuje s Barborou Zentkovou, je z Poľska a momentálne sú na štipendijnom pobyte v Berlíne. Lucia Sceranková je Košičanka, no v súčasnosti žije v Londýne. Ottó Szábo je z Budapešti, ale dnes žije v Zürichu atď. Povedal by som teda, že Skúter je už skutočne širší európsky fenomén,“ vysvetľuje Vladimír Beskid.
Prečo Skúter, ktorý prvý raz naštartoval v roku 2007? „Je to metafora, ktorá pre mňa predstavuje mladú generáciu. Skúter je vlastne niečo medzi kolobežkou a bavorákom. Detstvo je už za nimi a úspešná kariéra pred nimi,“ pokračuje kurátor. Jediným limitom je veková hranica – tridsaťpäť rokov. Obmedzením nie je ani téma, ani médium, takže v širokej škále vystavených prác možno nájsť od expresívnej figurálnej maľby a geometrickej abstrakcie cez objekty a inštalácie až po fotografie a videá.
Mnohí z autorov, prezentujúcich svoje najnovšie diela, získali už za svoju tvorbu nejedno ocenenie. Boli napríklad finalistami či laureátmi Ceny Oskára Čepana, českej Ceny Jindřicha Chalupeckého či maďarskej Ceny Leopolda Blooma. Ani to však nebolo kritériom výberu. „Medzi vystavujúcimi sú mená, ktoré sa na Slovensku objavujú vôbec po prvý raz. Napríklad Peter Kašpar, ktorý sa po siedmich rokoch v Spojených štátoch teraz vrátil. Na Skútri IV. hneď získal Čestné uznanie poroty. Alebo Andi Smied z Maďarska, ktorá je pôvodom architektka. Vytvorila model utopického mesta, za ktorý je porota tiež udelila Čestné uznanie. Premiantom na slovenskej scéne je aj Milan Mazúr ml., ktorý napokon získal za animovaný film Paradoxné šťastie II. hlavnú cenu,“ spomína Vladimír Beskid. A s úsmevom pridáva: „Keď majú filmári Oscara, my máme Cypriána.“ Názov hlavnej ceny odkazuje na maliara Cypriána Majerníka, ktorý bol rodákom z Veľkých Kostolian neďaleko Trnavy.
„Mladá scéna reflektuje súčasný svet svojím kritickým pohľadom. Možno trochu ironickým aj humorným. V ich dielach sa objavujú rôzne politické aj ekologické témy. Napríklad hneď vedľa obrazu dymiacich komínov Slovnaftu Andreja Dúbravského je video skupiny APART collective o problematickom území Novák a Prievidze. S témou majority a minority, centra a periférie zas pracuje Emília Rigová,“ hovorí kurátor. „Minuloročná laureátka Ceny Oskára Čepana prezentuje performance, v ktorej sa bieli a Rómovia hrajú na schovávačku. Rómovia majú na čiapočkách napísané slovo centrum a točia sa okolo bieleho so zaslepenými očami, ktorý má na čiapke nápis periféria,“ opisuje dianie odohrávajúce sa na videu. Nechýba ani industriálna téma v konfrontácia so živými kvetmi.
„Objavila sa aj skupina prác, ktoré nereflektujú len európsku problematiku, ale aj vzťahy k východným kultúram. Drevené reliéfy Svetlany Fialovej pokryté striebornou farbou vyzerajú ako japonské drevoryty. Bola na rezidencii v Tokiu. Keďže Marek Číhal bol v Číne, pohráva sa vo svojich obrazoch s témou Návšteva u čínskeho cisára,“ ilustruje Vladimír Beskid. Skúter plánuje profilovať ako trienále mladého umenia. Česko-slovenský kontext ostane stabilnou dvojicou, do ktorej tentoraz pribral maďarských výtvarníkov, o tri roky plánuje osloviť pre zmenu rakúskych, aby zmapoval širší stredoeurópsky priestor. V Kopplovej vile Galérie Jána Koniarka bude akcia mladého umenia Skúter IV. do 25. augusta.
