„V zbierkach slovenských múzeí a galérií existujú ešte dve knihy hodiniek, ale nie takej vysokej kvality. Majú skôr priemernú hodnotu. Aj niekoľko ďalších fragmentov z iných rukopisov,“ hovorí jeden z kurátorov výstavy Kniha hodiniek Ilony Andrássyovej Dušan Buran. Možno si ju pozrieť v kaštieli Betliar.
Názov by mohol zdanlivo zavádzať. Nejde o skutočné hodinky, ako ich poznáme dnes. Tie stredoveké – to je kódex, ktorý okrem „ôsmich hodiniek“ obsahuje čítania, modlitby, žalmy i ďalšie liturgie zostavené podľa denných a nočných hodín, kedy ich mal majiteľ odriekať.
Rukopis s rozmermi 81 × 60 milimetrov má 276 pergamenových fólií, teda listov. Zdobili ich stovky ornamentálne zobrazených iniciál. Najväčším skvostom však sú figurálne miniatúry. Pätnásť rozmanitých biblických výjavov namaľoval neznámy iluminátor v takmer jedinom farebnom tóne – v rôznych odtieňoch sivej.
V 15. storočí išlo o veľmi rozšírenú metódu zdobrazovania zvanú grisaille, s ktorou pracovali nielen tvorcovia knižných miniatúr, ale aj veľkých nástenných obrazov.
Už v čase svojho vzniku predstavovala kniha hodiniek luxusný predmet veľkej umeleckej hodnoty, ktorý majitelia uschovávali v šperkovniciach. Aj preto ostal klenot z konca 15. storočia len málo poznamenaný pričastým používaním. „Najošúchanejšie boli iluminácie, poškodená bola aj kožená väzba,“ vysvetľuje Dušan Buran.
Foto: SNG/Peter Marek
Miniatúrne obrázky vyčistili, modlitebnú knižku však bolo potrebné kvôli zásahu konzervátorov rozobrať. Popritom ju v Slovenskej národnej galérii kompletne zdigitalizovali. Vďaka tomu si v nej možno hneď vedľa vystaveného originálu virtuálne zalistovať a podrobne obdivovať výzdobu tak, ako žiadne iné generácie pred nami rozhodne nemohli.
Miniatúrnu modlitebnú knižku s nádhernými ilumináciami objavili náhodou. Skvostne vyzdobená knižka ležala medzi množstvom listov, albumami známok a inými dokumentmi v zásuvke starožitnej komody betliarskeho kaštieľa. Ilona Andrássyová mala sedemnásť, keď jej ju v roku 1934 darovala stará matka z otcovej strany, grófka Eleonóra Kaunitz.
Aj do života dcéry posledného majiteľa betliarskeho kaštieľa zasiahla vojna. Mladú ženu, ktorá vyrastala obklopená umeleckými zbierkami svojich predkov v Betliari či Budapešti, čakal neradostný osud. Ich majetky v bývalom Československu znárodnili už v roku 1945, o tie v Maďarsku prišli o štyri roky neskôr. Jej rodičia a brat skončili v exile v Lichtenštajnsku, ona si vybrala strastiplnejšiu cestu existencie v strednej Európe.
Od 70. rokov sa do kaštieľa, ktorý bol kedysi jej domovom, vracala ako nenápadná a nepoznaná turistka. Kúpila si vstupenku, aby sa mohla poprechádzať miestnosťami, ktoré tak dôverne poznala. Zachovalo sa v ňom totiž pôvodné zariadenie aj umelecké zbierky rodiny. Majetok šľachtickej rezidencie – na rozdiel od mnohých ďalších nerozkradli. Sídli v ňom Múzeum Betliar, patriace k Slovenskému národnému múzeu.
Foto: SNM - Múzeum Betliar
Nájdenie vzácneho klenotu, ktorý po desaťročiach znova uzrel svetlo sveta, vynieslo SNM – Múzeu Betliar výročnú cenu revue Pamiatky & múzeá v kategórii objav – nález. Jedinečná stredoveká Kniha hodiniek je síce najväčším magnetom výstavy, ale nie jediným exponátom.
Breviáre, malé Biblie, rukopisy aj mnoho osobných predmetov odhaľujú niekoľko podôb súkromia ich poslednej majiteľky. Obrazy zo zbierok Slovenskej národnej galérie zas približujú bohatú tradíciu flámskeho maliarstva 15. a 16. storočia. Bruggy, v ktorých vzácnu Knihu hodiniek Ilony Andrásyovej vytvorili, boli v tom čase svetovým centrom obchodu s knihami. Medzi vystavenými obrazmi nechýba ani známy triptych z Banskej Bystrice, pôvodne z dielne Jana Mertensa mladšieho. Posledná kapitola expozície umožňuje nahliadnuť do cenností betliarskej historickej knižnice, zaostruje najmä na dosiaľ verejnosti neznáme poklady z jej zbierok.
Výstava Kniha hodiniek Ilony Andrássyovej, ktorá bude v kaštieli Betliar do 30. septembra, ponúka nekaždodenné zážitky nielen milovníkom histórie a umenia.
