Ľudia v núdzi na námestí

V Bratislave pred Starou tržnicou sa na jednom mieste stretli sýrske deti s ukrajinskou dôchodkyňou, rodina z Kene aj deti z Iraku.

09.10.2019 16:00
debata

Na niekoľkých paneloch na verejnom priestranstve svietia veľké fotografie, z ktorých vystupujú tváre detí, dospelých aj starcov z rôznych kútov sveta. Všetci však majú čosi spoločné: sú to ľudia v ohrození, ľudia, ktorí potrebujú pomoc.

Fotografia Tomáša Halásza z výstavy Jeden svet... Foto: Tomáš Halász
Tomáš Halász Fotografia Tomáša Halásza z výstavy Jeden svet bez hraníc.

Na výstave fotografií Jána Husára a Tomáša Halásza nazvanej Jeden svet bez hraníc vidíte ľudí v núdzi, ktorí utekajú pred vojnou, trpia biedou. Prežili často nepredstaviteľné traumy a jediné, čo im ostalo, je holý život a to, čo majú na sebe. Obaja fotografi spolupracujú s organizáciou Človek v ohrození a vycestovali na miesta humanitárnych katastrof a vojnových kofliktov, aby zachytili posolstvo človeka človeku.

Domy z igelitu

Ján Husár má za sebou prácu vo vojnových zónach v pásme Gazy, na východe Ukrajiny či v Iraku. Fotografoval humanitárne katastrofy v Somálsku a v Južnom Sudáne. Okrem toho – a možno práve preto – je koordinátorom lekárskych misií vo východnej Afrike, zameraných na detskú kardiológiu.

„Fotil som asi sedem vojnových konfliktov. Silno vo mne rezonoval Libanon. Predtým som dva a pol roka dokumentoval vojnu s Islamským štátom v Iraku a potom som v Libanone videl utečencov, ktorí pred ním ušli zo Sýrie. Jedna vec je vidieť boje a ľudí, ako sa vraždia, a druhá vec je vidieť, ako vojna dopadá na bežných ľudí,“ priznáva Ján Husár.

Fotografia Jána Husára z výstavy Jeden svet bez... Foto: Ján Husár
Ján Husár Fotografia Jána Husára z výstavy Jeden svet bez hraníc.

Utečenci sú často bývalí farmári, ktorých vojna pripravila o domov aj o obživu. Stratili pôdu, dobytok, no často aj časť rodiny. V cudzej krajine žijú, ako môžu, na pozemkoch iných ľudí, ktorí im to dovolia. Často nemôžu legálne pracovať, lebo ako utečenci nemajú „papiere“. Keď môžu robiť iba fušky, zneužívajú ich. Preto sú odkázaní na medzinárodnú pomoc. <MT>Peklo pre deti, beznádej pre starcov <A>Na fotografii Tomáša Halásza sú sestry Seba a Neba, ktoré žijú na severe Iraku v regióne Zummar. „Keď som ich fotil, o 20–30 km ďalej sa ešte bojovalo. Tieto deti si na území pod nadvládou Islamského štátu zažili peklo,“ spomína. Človek v ohrození v dedine Tebat Reyah dobudoval päť nových tried v škole, ktorá už kapacitne nestačí. Cestu, po ktorej deti denne chodia do školy, lemujú zničené budovy a domy. No aj vďaka podpore slovenskej verejnosti dnes môžu stovky detí opäť sedieť v školských laviciach.

Tomáš Halász je aktivista, fotograf a bývalý novinár, ktorý sa snaží dokumentovaním skutočnosti ovplyvniť zmeny v spoločnosti. Pred pár týždňami sa vrátil z Ukrajiny, kde Človek v ohrození pomáha ľuďom v nárazníkovej vojnovej zóne v okolí pobrežného mesta Mariupoľ. Oblasť je stále pod priamym ostreľovaním a vojna dolieha aj na seniorov. „Seniori sú tiež zraniteľnou skupinou. V jeseni života by si už mali užívať pokoj, no prišla vojna a priniesla im biedu a beznádej. V susednej dedine vás ostreľujú a vy sa nemôžete ani odsťahovať, lebo nemáte kam, nemáte na cestu alebo máte zdravotné problémy,“ približuje situáciu Tomáš Halász. Na výstave Jeden svet bez hraníc sa až do 13. októbra môžete zoznámiť s konkrétnymi ľuďmi, ktorým boje a násilie v ich rodisku nanútili inú životnú púť, než akú si priali.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #utečenci #Tomáš Halász #Ján Husár