Sochy, čo popierajú zemskú príťažlivosť

Sochár Milan Lukáč, autor bratislavského Pamätníka holokaustu, Pamätníka železnej opony na sútoku Moravy a Dunaja či žilinského Pamätníka politických väzňov v kežmarskej Galérii u anjela.

16.10.2019 18:00
Milan Lukáč Foto:
Sochár Milan Lukáč vystavuje najnovšiu tvorbu v Galérii u anjela v Kežmarku.
debata

Z kúskov kovania, ktoré ornamentmi kedysi zdobili balkón či okennú mrežu, vykúzlil vavrínový veniec na portréte bradatého muža. Trúbka, čo dávno doslúžila, sa premenila na lesklé telo ryby. Z pokazených záhradných nožníc sa stane zobáčik lastovičky.

„S veľkou záľubou zbieram staré veci, ktoré ma často inšpirujú. Zaujíma ma konkrétna socha, nie aby sa odhalilo, čo je z čakanov, zo starých klieští alebo z nožníc. Nie je podstatné odhalenie, ale výpoveď,“ hovorí Milan Lukáč.

Najnovšia tvorba Milana Lukáča. Foto: Archív Milana Lukáča
Milan Lukáč Najnovšia tvorba Milana Lukáča.

Sochár, ktorého tvorbu dôverne poznajú aj vo Francúzsku, v Luxembursku, Rakúsku i za hranicami rieky Moravy. A ktorého predstavivosť nepozná hranice. Výber zo svojej najnovšej tvorby vystavuje autor bratislavského Pamätníka holokaustu, Pamätníka železnej opony na sútoku Moravy a Dunaja či žilinského Pamätníka politických väzňov v kežmarskej Galérii u anjela.

„Jeho kreativita ide ruka v ruke s fantáziou a so spontánnou bezprostrednosťou, ktorá súvisí i s jeho nezvyčajnou technickou zručnosťou, pracovnou pohotovosťou a priestorovou predstavivosťou. Jeho sochy sú plné pohybu a dynamiky, v smelých krivkách prúdia vzduchom, vznášajú sa, chvejú a vlnia, levitujú v priestore, akoby popierali zákony gravitácie,“ opisuje kurátorka Carmen Kováčová. Milan Lukáč patrí podľa nej medzi najexponovanejšie osobnosti súčasnej slovenskej výtvarnej scény a jeho meno rezonuje aj v širších súvislostiach európskej sochárskej tvorby.

Fascinuje ho aj uschnutá mucha

Letiaca sova, Lúka, Prvá lastovička… Aj názvami napovedá, že jeho obľúbenou témou, ku ktorej sa stále vracia, je príroda. A jej magický svet plný zvierat, hmyzu a rastlín. Netají, že preňho je nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie. Ale nekopíruje, rád objavuje nové druhy, ktorými osídľuje vlastnú zvieraciu ríšu.

„Cítim sa síce byť mestským človekom, ale príroda mi chýba a rád sa do nej vraciam. Zasluhuje si pozornosť nielen z racionálneho alebo ekologicky chrániaceho pohľadu, ale aj z pohľadu emotívneho. Ako návrat do detstva, keď ju človek objavoval. Pre malé dieťa je fantastický zážitok, keď obchádza kmeň starého stromu alebo sa prediera nepokosenou lúkou a steblá trávy sú vyššie ako malý človiečik,“ pokračuje v rozprávaní pre Pravdu.

Najnovšia tvorba Milana Lukáča. Foto: Archív Milana Lukáča
milan lukac Najnovšia tvorba Milana Lukáča.

„Pre mňa je fascinujúca aj uschnutá mucha alebo komár na okne ateliéru. Anatómia všetkých druhov živočíchov, teda aj hmyzu, má svoje princípy, ktoré sa dajú naštudovať, odpozerať a skombinovať s fantáziou. Raz som si dal robotu a našiel som tvar, ktorý som vymyslel. Treba byť pokorný a uvedomovať si, že príroda je minimálne o krok vpredu,“ spomína Milan Lukáč. Mária Antoinetta, Malá infantka, TauroMachina – plastiky, ktoré sú z celkom iného súdka. „Svoje metafory zaklial do bronzu, aby v nich zhmotnil očarenie svetom. Okrem tém zo živočíšnej ríše ponúka divákom aj mýtické príbehy a figurálne motívy ako Vozataj z Delf,“ dopĺňa kurátorka výstavy.

Sochy a kresby patria k sebe

Vážne i veselé aj rozihrané plastiky vedú tichý dialóg s vystavenými obrazmi a kresbami. „Nepovažujem svoje obrazy za maľbu. Považujem ich za farebnú sochársku kresbu, veľmi dôležitú súčasť sochárskej tvorby. Kresba je v podstate hľadaním a čistením nápadov v dvojdimenzi­onálnej polohe. A keďže mám pocit, že rešerš nápadov sa odohráva práve vo farebných kresbách, vystavujem ich občas spolu so sochami. Patria spolu, dopĺňajú sa,“ zdôrazňuje Milan Lukáč. „Jeho tvorba prináša presvedčivú výpoveď o stave sveta v jeho nekonečných podobách. Raz má výsostne intelektuálny, priam filozofický náboj s výrazným humánnym podtextom, inokedy tlmočí krehkú tematiku medziľudských vzťahov. Ale často prináša i odľahčený pohľad na tajomstvá a metamorfózy prírody,“ dodáva Carmen Kováčová. V magickom univerze sôch a obrazov Milana Lukáča ožívajú netušené zázraky a spojenia. Ponoriť sa do ich tajomstiev v Galérii u anjela v Kežmarku možno do 16. novembra.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #výstava #Galéria u anjela #Milan Lukáč