Storočnicu Vincenta Hložníka oslávi Žilina novou expozíciou

Vincent Hložník, jeden z velikánov slovenskej kultúry, bude mať stálu výstavu v Považskej galérii umenia v Žiline. Jej riaditeľ Milan Mazúr hovorí o rozsiahlej ucelenej kolekcii.

17.10.2019 09:00
Hložník vystava Foto:
Inštalácia výstavy k storočnici. Milan Mazúr (vľavo), kurátor stálej expozície Vincenta Hložníka a riaditeľ Považskej galérie umenia v Žiline s architektom expozície Milanom Voštenákom.
debata

Vincent Hložník, jeden z velikánov slovenskej kultúry, vynikajúci maliar, grafik, ilustrátor i pedagóg, by sa 22. októbra dožil 100 rokov. O jeho najrozsiahlejšiu ucelenú kolekciu zatiaľ vyše 900 diel, ktoré darovala po výtvarníkovej smrti manželka Viera, sa stará Považská galéria umenia v Žiline. Jej riaditeľ Milan Mazúr hovorí o novinkách v Hložníkovej expozícii.

Na budúci utorok si pripomenieme 100. výročie narodenia Vincenta Hložníka. V galérii práve finišujete s novou inštaláciou jeho stálej výstavy. Prezraďte, aké máte plány.

Chystáme rozsiahlu výstavu z vlastných zbierok i zo zapožičaných diel. V roku 2009 sme predstavili výber z Hložníkovej maliarskej tvorby, v roku 2014 to bola esencia z kresieb a grafík. Terajšia expozícia je tematicky rozdelená podľa období i techník majstra. Napríklad, keď sa po úspešnom štúdiu v Prahe vrátil na Slovensko; vtedy, v roku 1942, mal v Bratislave prvú, dnes už legendárnu, výstavu. Šokovala pierotmi či klaunmi, obrazmi ohromujúcimi, ako aj varovnými. Predstavíme teda aj úžasnú Hložníkovu odvahu v jeho výraznej protifašistickej výpovedi.

Malí a veľkí, 1982, papier, pastel Foto: Foto a reprodukcie: Považská galéria umenia
Hložník vystava Malí a veľkí, 1982, papier, pastel

Návštevníci však neuvidia len diela zo 40. rokov…

Isteže nie. Výber obrazov zo 70. až z 90. rokov reprezentuje významný cyklus Apokalypsa. Grafická tvorba je zastúpená leptami z 80. rokov, ktorých motívy pochádzali zo sveta sociálne vydedených a vojnou prenasledovaných. Celú expozíciu ozvláštni aj výber zo známkovej tvorby, z exkluzívnych diel drobnej grafiky, a, samozrejme, chýrne Hložníkove ilustrácie. Koncept výstavy a sprievodné akcie pripravujeme vyše roka, na vernisáži napríklad vystúpi aj veľký obdivovateľ Vincenta Hložníka známy mím Milan Sládek so špeciálnym programom na tému Apokalypsa. Slovenská pošta vydáva špeciálnu poštovú známku podľa návrhu jedného z Hložníkových žiakov profesora Dušana Kállaya.

Azda to ani nie je možné, ale predsa: ktoré z vystavených diel by ste vyzdvihli a prečo?

Neviem určiť jedno-dve, ba ani desať z nich. Spomínam si na slová samotného Hložníka, keď mi vravel: Za každým dielom, za každým obrázkom, kresbou či grafikou si hrdo stojím. On nikdy nepovedal, že táto vec je horšia a tamtá lepšia. Dodnes pracujem s týmto jeho názorom, hoci mne ako Svederníčanovi imponujú oleje, gvaše a kresby z nášho spoločného rodiska.

Už dlhšie tvrdíte, že svoj odchod do penzie odkladáte práve kvôli nedožitej storočnici Vincenta Hložníka. Presnejšie preto, aby ste umelcovi pripravili dôstojnú výstavu, ktorou sa zároveň s galériou rozlúčite. Skutočne idete do dôchodku?

Áno, veď v galérii pracujem už 25 rokov! Môj sen sa naplnil, dielo Vincenta Hložníka som uviedol do života stálou expozíciou i troma publikáciami či niekoľkými prierezovými výstavami. Na budúci rok sa mi končí mandát na funkciu riaditeľa a do konkurzu už nepôjdem. Dávam teda, predovšetkým sám pre seba, akúsi symbolickú bodku za mojou galerijnou prácou – práve novou exkluzívnou expozíciou Vincenta Hložníka.

Len pre poriadok, aby nevzniklo nedorozumenie, nekončíte ako riaditeľ hneď po vernisáži, však?

To nie, samozrejme. Na budúci rok mám v pláne urobiť ešte niekoľko nových vecí v Považskej galérii, ale aj inde. Mandát sa mi končí v lete.

Cirkus, 1943, lepenka, olej
Biliard, 1949, lepenka, olej
+3Ďaleko je slnko, 1955, papier, drevoryt

Poďme späť k Hložníkovi. Odborníci sa zhodujú, že bol jedinečný. Môžete stručne zhrnúť v čom, podľa vás?

Už v jeho talente a nesmiernej pracovitosti. Bol skutočným robotníkom umenia. Preslávil našu krajinu vo svete. Namaľoval stovky obrazov, vytvoril tisícky grafík, ilustroval vyše 350 kníh… Jeho vynikajúce ilustrácie si dodnes ľudia uchovávajú v knižniciach i spomienkach. Jeho dielo tak prežíva do ďalších generácií. V galérii máme niekoľko kníh ilustrovaných Vincentom Hložníkom a ľudia si tie knižky zas a znova s nadšením berú do rúk, rozprávajú si zážitky z detstva súvisiace s obrázkami.

Vy knižky s Hložníkovými ilustráciami sám zbierate. Ktorú si ceníte najviac?

Dlho som túžil po Bottovom Svetskom víťazovi, povesti, ktorú vydala Matica slovenská v roku 1943. Sú v nej úžasné veľkoformátové ilustrácie. Raz som na knižku konečne naďabil v antikvariáte a ako v nej listujem, na predposlednej stránke bol zľahka nalepený výkres a na ňom namaľovaný Vincentov brat Ferdinand s mojím otcom, keď pásli kravy na Svederníckej hôrke. Určite to musel byť sám Vincent Hložník, kto ho tam vložil a potom na obrázok zabudol, až sa dostal takto čarovne ku mne.

Sám si vás našiel?

Vlastne áno.

K Hložníkovi máte veľmi blízky, dokonca príbuzenský vzťah. Navyše bývate vo Svederníku oproti jeho rodnému domu. Raz ste mi povedali, že Hložníkova tvorba pre vás znamená aj váš domov, vašu rodinu: spomienky na strynku Margitu Mazúrovú, sestru Vincenta Hložníka. A najmä jedno z jeho najkrajších osobných i výtvarných období – pobyt vo Svederníku.

Je to pravda. Hložník prišiel do Svederníka s manželkou Vierou v roku 1943. Tu si postavil svoju „búdku“, tak nazýval drevený domček s ateliérom. Ako často hovoril, prežil tu najkrajšie obdobie života. Vtedy rád chodil k mojim starkým, maľoval kone a okolitú prírodu. Často vyzval môjho starého otca: „Krstný, sadnite si na koňa, nech vás namaľujem.“ Koníkom ostal Hložník v tvorbe verný do konca života.

Hložníkovo dielo je však plné aj bolesti a útrap. Stručne povedané, je výstrahou, ako málo stačí, aby sa z človeka stal zver. Azda preto sa kde-tu hovorí, že Hložník nie je pre každého. Čo vy na to?

Ja na to odpovedám takto: Už počas štúdií v Prahe bol Hložník svedkom represálií voči študentom, ocitol sa uprostred zatvárania vysokých škôl, ako mladý človek stál zoči-voči strašnému a nepochopiteľnému zlu. Jeho svedomie sa búrilo, preto z jeho skicárov vymizli bežné záznamy, a nahradili ich neistota a smútok. Všetko toto na Hložníka vplývalo a ostalo mu v pamäti.

Na druhej strane však treba povedať, že tí, ktorí sú Hložníkom očarení, tešia sa z jeho nekonečnej radosti z tvorby, bezbrehej invencie, nespútanej energie a tiež nádeje, ktorá z jeho obrazov vyžaruje. Ako teda rozlúštiť Hložníkov kód?

Zmysel jeho diela pochopí len ten, kto prekoná prvý dojem. Kto bude skúmať nielen dynamiku celku, ale zachytí aj jednotlivosti. Porozumieť Hložníkovmu dielu neznamená chápať ho iba ako maliara, grafika či ilustrátora, ale najmä ako umelca vzácnej estetickej vízie. Jeho dielo nesie silné humanistické posolstvo, poukazuje na ľudskú ľahostajnosť. Áno, odpor voči zlu je v jeho diele priam zakódovaný. Sám však tvrdil, že v živote ho stretla zloba, závisť či lož, ale aj dobro, priazeň a láska. Vysvetľoval to aj tak, že by mu bolo milšie maľovať krásne kytičky, keby sa v jeho okolí nediali také hrôzy.

Hložník bol tiež jedinečný pedagóg…

Vychoval generácie umelcov a vlastné ľudské posolstvo im aj vštepoval. Jeho posledné diela sú monumentálne, epické, technicky geniálne, plné farieb a energie, ale aj odkazov. Už nesmúti, poukazuje na nádej.

Zberatelia Hložníka vravia, že ho treba precítiť, vnímať srdcom, nie hlavou. Je to naozaj tak?

Zberatelia sa spočiatku sústredili na 40. roky jeho tvorby, zvyšok diela bol pre nich ťažko čitateľný. Ale už sa to mení. Veď zberateľ je vtedy ozajstný, keď vníma a pochopí všetky jednotlivé obdobia vývinu umelca. Podiel na tom má aj veľavravná literatúra a množstvo vynikajúcich novinových článkov. Hložníkova genialita tkvie aj v tom, že je nadčasový, hoci doma podľa mňa stále nedocenený. Mali by sme byť na neho pyšní. Nebol totiž len významným slovenským výtvarníkom. Jeho dielo vnímame v kontexte s európskym a so svetovým umením.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Vincent Hložník #Milan Mazúr #Považská galéria umenia v Žiline