Bojnický oltár vystavili na zámku trojmo

, 22.10.2019 09:00
oltar02
Bojnický oltár môžu návštevníci odteraz obdivovať na stálej výstave v origináli aj v cenných napodobeninách. Autor:

Bojnický oltár je jedným z najcennejších zbierkových predmetov Slovenského národného múzea - Múzea Bojnice. Toto zaujímavé dielo môžu návštevníci Bojnického zámku odteraz obdivovať na stálej výstave rovno trojmo - v origináli aj v cenných napodobeninách, aj s jeho nevšedným príbehom.

Bojnický oltár je jedným z najcennejších zbierkových predmetov Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice. Toto zaujímavé dielo môžu návštevníci Bojnického zámku odteraz obdivovať na stálej výstave rovno trojmo – v origináli aj v cenných napodobeninách, aj s jeho nevšedným príbehom.

Desať originálnych oltárnych tabúľ namaľoval v 14. storočí Nardo di Cione. V roku 1859 ich do svojich zbierok zakúpil gróf Ján Pálfi. Po grófovej smrti množstvo jeho cenných zbierok odviezli a rozpredali. Bojnický oltár, ktorý chránila priateľská dohoda medzi Pálfiho dedičmi a československým štátom, však ostal v kaplnke Bojnického zámku. Až do osudného augusta 1933, keď trojica páchateľov vrchných päť tabúľ ukradla. Po krádeži z Bojníc zvyšných päť tabuľových obrazov odviezli na bezpečné miesto.

Spletitý príbeh Bojnického oltára je dokladom histórie aj obrazom starostlivosti o umelecké diela. „Oltár ukradli v roku 1933 a naspäť sa vrátil až v roku 1995. V tomto období vznikla napodobenina Bojnického oltára a neskôr jeho technická kópia, aby ho návštevníci mohli vidieť aj v období, keď tu nebol,“ hovorí Petra Gordíková, manažérka SNM – Múzea Bojnice.

Prázdne retabulum v zámockej kaplnke si priam pýtalo náhradu za chýbajúci oltár. „Prvotné napodobeniny boli trocha iné ako originál. Na túto neľahkú úlohu sa totiž podujal amatérsky maliar z Bojníc Jozef Ševčík v rokoch 1943 – 1944. Predlohou sa mu stali len čiernobiele fotografie, originál pravdepodobne nikdy nevidel. Jeho obrazy sú krásne, no od originálu sa odlišujú farebne a veľký rozdiel je aj v technike,“ približuje Petra Gordíková. Napriek tomu Ševčíkovo dielo ostalo jedinou náhradou za Bojnický oltár až do roku 1984, zdôrazňuje.

V októbri 1984 do múzea v Bojniciach priviezli oveľa kvalitnejšie technologické kópie oltára, ktoré sa vyrábali originálnou technikou v reštaurátorských dielňach Národnej galérie v Prahe vo dvoch etapách. Časť z nich podľa originálu vytvoril v 60. rokoch akademický maliar František Tvrdý, zvyšok v 70. – 80. rokoch pracovný tím pod vedením akademickej maliarky Věry Frömlovej-Zezulákovej.

Hotové a skompletizované prišli do Bojníc v roku 1994. O rok neskôr sa už do Bojníc na svoje pôvodné miesto vrátili aj originálne obrazy Bojnického oltára od Narda di Cione. Podľa želania grófa Pálfiho mal byť oltár umiestnený v zámockej kaplnke. Svoje miesto tam opäť našiel v roku 2013. Pracovníci múzea k nemu v roku 2019 pridali aj pôvodné napodobeniny a technologické kópie. „Chceli sme návštevníkom predstaviť nevšedný príbeh Bojnického oltára a ukázať všetky tri vyhotovenia bojnických oltárnych tabúľ na jednom mieste, v stálej expozícii v zámockej kaplnke,“ uzatvára Gordíková.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Múzeum Bojnice #Bojnický oltár
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku