Výsledné číslo by mohlo byť aj vyššie, ale keď ho kunsthistorici žiadali o spoluprácu na súpise jeho diela, odmietol s tým, že je to pre neho strata času a radšej bude tvoriť nové veci. Uviedol to novinár Jakub Prokeš, spoluautor knihy Listovanie v duši Vincenta Hložníka, ktorá vyšla pred dvoma rokmi. „Musím súhlasiť s ľuďmi, ktorí tvrdia, že na Vincenta Hložníka by sme mali byť hrdí, no jeho dielo na Slovensku nie je stále docenené,“ povedal Jakub Prokeš.
V utorok, 22. októbra uplynie 100 rokov od narodenia jedinečného slovenského výtvarníka, maliara, ilustrátora, grafika i pedagóga, ktorého diela sa radia k vrcholom európskeho maliarstva konca 20. storočia. Vincent Hložník sa narodil 22. októbra 1919 vo Svederníku neďaleko Žiliny. Z piatich detí bol najstarším, jeho bratom bol aj maliar Ferdinand Hložník (1921–2006). Už ako chlapec rád kreslil. V roku 1933 začal študovať na žilinskom reálnom gymnáziu, kde ho učil kreslenie prof. Zdeněk Balaš. Ten v ňom objavil talent a nasmeroval ho na dráhu výtvarného umelca.
V rokoch 1937–1942 Vincent Hložník študoval na oddelení monumentálnej maľby Umelecko-priemyselnej školy v Prahe u profesorov Františka Kyselu a Josefa Nováka. Už počas štúdií spolupracoval s Maticou Slovenskou, kde sa neskôr zamestnal. Oženil sa so svojou spolužiačkou Vierou Horáčkovou a usadili sa v Martine. Neskôr ako slobodný umelec pôsobil v Žiline a v rodnom Svederníku. V roku 1952 sa natrvalo usadil v Bratislave na podnet sochára Rudolfa Pribiša. Vyučoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v rokoch 1952–1972, kde bol vedúcim oddelenia voľnej grafiky a knižnej ilustrácie. Súčasne bol spoluzakladateľom oddelenia monumentálneho maliarstva. Od roku 1958 pôsobil na škole ako riadny profesor, v rokoch 1960–1964 zastával post rektora.
V roku 1972 ho donútili z VŠVU odísť, nesúhlasil totiž so sovietskou inváziou v auguste 1968. Navyše bolo verejne známe, že bol silno veriacim katolíkom. V roku 1968 sa zúčastnil na púti do Ríma a dostalo sa mu tam aj pocty súkromnej audiencie u vtedajšieho pápeža Pavla VI., kde bol spolu s maliarom Ľudovítom Fullom a sochárom Alexandrom Trizuljakom.Ostal tak opäť v pozícii slobodného umelca. V 70. a 80. rokoch 20. storočia kreslil aj návrhy na vitráže. Najznámejšie sú okná rímskokatolíckeho kostola v Zborove, okná rímskokatolíckeho kostola v Starom Smokovci, okná budovy Najvyššieho súdu SR v Bratislave, či okná Československého veľvyslanectva v Bonne a okná budovy Krajského súdu v Košiciach.
Umelec nadväzoval na symbolizmus Cypriána Majerníka a vo voľnej grafike na expresívnosť i na humanizmus Kolomana Sokola. Inšpirácie nachádzal v širokom kontexte európskej modernej maľby (Daumier, El Greco, Picasso, Goya, Bacon…). Jeho rozsiahle dielo je súčasťou vrcholného moderného výtvarníctva na Slovensku. Vytvoril tisícky grafík, stal sa zakladateľom modernej slovenskej grafickej školy.
„Profesor Hložník pripravil a do veľkej miery aj ovplyvnil významných výtvarníkov napríklad Vieru Bombovú, Albína Brunovského, Miroslava Cipára, Vladimíra Gažoviča, Dušana Kállaya, Jána Lebiša. Patril k rozhodujúcim postavám pri založení svetoznámeho Bienále ilustrácií v Bratislave (BIB),“ doplnil J. Prokeš. Osobitné postavenie má v Hložníkovom diele ilustrácia. Ilustroval vyše 350 kníh a mnohé z nich formovali vzťah generácií detí, ale aj dospelých k literatúre. Ako príklad možno uviesť Dobšinského Prostonárodné slovenské povesti, či diela Pod belasou oblohou (Mária Rázusová-Martáková), Rozprávky (Hans Christián Andersen), Robinson Crusoe (Daniel Defoe), Guliverove cesty (Jonathan Swift), Príhody Olivera Twista (Charles Dickens), Ave Eva (Ján Kostra), či orientálne Príbehy tisíc a jednej noci.
Vincent Hložník vystavoval v mnohých krajinách Európy i sveta v rámci kolektívnych aj individuálnych expozícií. Získal viacero prestížnych ocenení, medzi inými hlavnú cenu Brightovej nadácie na Bienále v Benátkach, Cenu Cypriána Majerníka, Zlatú medailu na 1. bienále grafiky vo Varne, Cenu vydavateľstva Mladé letá za ilustrácie, Cenu Zväzu slovenských výtvarných umelcov, Rad Tomáša Garriqua Masaryka III. triedy. Podľa J. Prokeša ostal popri tom všetkom pracovitým a skromným človekom. Riadil sa krédom, ktoré hovorieval aj študentom: „Tvrdá rehoľa prináša stúpencom sladké plody.“ Vincent Hložník zomrel 10. decembra 1997 v Bratislave. Pri príležitosti 20. výročia jeho smrti zostavili Jakub Prokeš a zberateľ Anton Majoroš spomínanú publikáciu o živote a diele umelca.
Najväčšiu zbierku jeho výtvarných prác spravuje Považská galéria v Žiline, ktorej po Hložníkovej smrti darovala jeho manželka takmer tisícku olejov, gvašov, akvarelov, pastelov, grafík, kresieb i sôch. Kolekciu asi sto obrazov daroval samotný Vincent Hložník Slovenskej republike pri jej vzniku v roku 1993. Práve táto kolekcia bude vystavená v priestoroch Slovenského rozhlasu v Bratislave od utorka 22. októbra.
