V rýchlom tempe sa navyše často celkom stráca zmysel pre vnímanie okolia a hľadanie krásy v detaile. Pierre Morelli je francúzsky fotograf, ktorý už vyše desaťročia žije v Bratislave a krásu rád hľadá v detailoch tam, kde sa zdá najmenej pravdepodobná – v moderných developerských projektoch meniacich vedutu aj charakter mesta. Jeho výstava s názvom Bratislavské perspektívy trvá do konca októbra vo Francúzskom inštitúte.
Žijete na Slovensku už dlho?
Do Bratislavy som prišiel v roku 2005. Bola to kombinácia dvoch náhod v osobnom a profesionálnom živote.
Ako ste v tom čase videli mesto?
Bolo mi sympatické. Myslím si, že vtedy bolo ešte medzi Francúzskom a Slovenskom oveľa viac kontrastov ako teraz. Asi to súvisí s tým, že všetky hlavné mestá sú veľmi dynamické a majú viac identických prvkov, rovnakú podobu rozvoja. Boli v tom aj ekonomické dôvody, Slovensko malo ešte stále inú menu. Kontrast bol skrátka väčší ako dnes.
Zo súčasnej perspektívy, ako sa podľa vás zmenila tvár mesta?
Určite je to najväčšmi markantné na architektúre a na tom, ako sa podpisuje na zmene charakteru mesta. Bratislava je čoraz dynamickejšia, zmeny neprebiehajú plynulo, ale surovo. A na čom inom je to vidieť lepšie ako na novej architektúre? Tento boom je typický pre celú krajinu, nie všade sa však na prvý pohľad prejavuje rovnakým spôsobom. Pozitívne napríklad vnímam podobu Starého Mesta, ktoré je tiež súčasťou moderného vývoja. Bratislava prešla veľmi významnú cestu.
Vaše fotografie sa však zameriavajú predovšetkým na modernú či dokonca priamo teraz vznikajúcu architektúru.
Usilujem sa zachytiť z každého aspektu architektúry niečo. Zachytávaním moderných stavieb sa snažím ukázať novú tvár mesta. Možno aj preto, že to, čo mestu tak trochu chýba, je viac zelene v tej veľkej dynamike.
Viete to porovnať s inými mestami?
Napríklad v porovnaní s Moskvou, kde som mal príležitosť dlhší čas žiť. Aj tam vládne fenomén veľkej dynamiky, vznikajú obrovské moderné projekty, výškové budovy, napriek tomu si však metropola uchováva a rozširuje veľké parky. Samozrejme, z pohľadu mierky sa tieto mestá nedajú porovnať, Moskva je jedna z najväčších metropol, fotograf môže za jeden rok urobiť nesmierne veľa fotografií. Keď si ich potom pozorne prezeráte, napríklad aj s cieľom výberu pre výstavu, zreteľne sa zvýrazňuje aj to, čo v ktorom meste chýba viac a čo menej. V Moskve kladú pozoruhodnú pozornosť práve na údržbu parkov. V Bratislave ich máme, stále to však nie je výrazný trend. Je to však pomerne malé mesto a cítim sa tu príjemne.
Vaše fotografie sú aj pri dokumentovaní nových stavieb zamerané na detail.
Je to hlavne preto, že mám rád detaily, pohľad zblízka. Zaujímajú ma otázky perspektívy a geometrie. Asi aj preto na fotografiách prevláda nová architektúra. Súčasne by som možno spresnil, že skôr ide o architektúru modernú, pretože podobný geometrický trend, i keď v menšej miere, má aj architektúra stará niekoľko desiatok rokov, napríklad na sídliskách. Nevyhýbam sa ani tej.
Zaujímajú vás aj podoby zmien v iných slovenských mestách?
Áno, mám už sériu fotografií napríklad z Košíc, z Banskej Štiavnice alebo z Nitry.
Vidíte Bratislavu aj z perspektívy miest stredoeurópskeho priestoru s podobným historickým vývojom v posledných troch desaťročiach?
Snažil som sa nájsť spoločné prvky na veľkých metropolách okolitých krajín – vo Varšave, v Prahe, Brne, v Budapešti, ale napríklad aj v Chorvátsku. Zdá sa mi, že v minulosti mali všetky tieto mestá vrátane Bratislavy viac očividne spoločných čŕt, moderná architektúra v Budapešti je celkom iná, Varšava je zas na môj vkus priveľmi moderná. Praha je pozoruhodná, mnohé však zaniká pod masami turistov. Turizmus veľmi mení aj tvár Bratislavy, našťastie ale neprerástol zdravú mieru. Ja som však človek, ktorý len chodí a zachytáva tvary a zaujímavé detaily okolia objektívom, nemám vôľu žiadnym spôsobom ovplyvňovať to, čo príde.
