Pod názvom Sto prác k stému výročiu Vincenta Hložníka slávnostne sprístupnili v deň umelcových narodenín v budove Slovenského rozhlasu v Bratislave rozsiahlu kolekciu prác, ktoré umelec v roku 1993 daroval do zbierky Národný poklad Slovenskej republiky.
Objav pokladu
Na vernisáži prehovoril riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník, ktorý priblížil osud zbierky: doteraz bola uskladnená, verejnosť ju nepozná. O to silnejšie zapôsobili obrazy, inštalované zaujímavým spôsobom (kurátor je Ľudovít Petránsky mladší) v originálnom interiéri rozhlasovej budovy.
Divák si obrazy, visiace aj vo voľnom priestore na zábradliach, prezerá z galérií oproti. Má to trocha chrámovú atmosféru, čo Hložníkovým veciam svedčí. Nie je to teda klasická inštalácia vo výstavnej sieni, obrazy sú uprostred života, vo všednom pracovnom dianí.
V rozhlase majú pobudnúť rok a dovtedy sa možno nájde primeraný priestor, aby sa zasa nevrátili do skladu. Protagonisti a hostia vernisáže vyjadrovali nadšenie z kolekcie, ktorej zvláštnosťou je aj to, že ju vyberal sám umelec. Obrazy majú v podtexte apokalypsu, večný zápas človeka o pravdu a dobro, ťarchu filozofického uvažovania, celkovo však pôsobia vitálne, harmonicky, radostne. Ako farebná rapsódia.
„Ten Hložník je nádherný ako Francis Bacon. A každý obraz Francisa Bacona sa dnes predáva za milióny,“ poznamenal spontánne básnik Ľubomír Feldek, ktorý práve v rozhlase nahrával a výstavu si pozrel.
U dobrého kamaráta
Ďalšia výstava diela Vincenta Hložníka pod názvom Svedectvo ľudskej existencie je v Tvrdošíne. Výstavu otváral jej kurátor Ľudovít Petránsky, riaditeľka galérie Anna Lenková a zberateľ Milan Baláž. Na tejto vernisáži uviedli do života aj novú knihu o Hložníkovom diele Príbehy jednej zbierky, ktorú napísal práve M. Baláž.
Výstavu pripravila tvrdošínska Art Galéria Schürger a za touto iniciatívou je aj pekný príbeh. Anna Lenková si ňou pripomenula aj svojho otca, Juraja Schürgera, ramára a zberateľa výtvarného umenia, priateľa Vincenta Hložníka. Kedysi rámoval obrazy aj jemu a láska k umeniu ich zblížila. Anna Lenková si na to s dojatím spomína, a tak si na Hložníkovej storočnici dala záležať.
Výstava v Tvrdošíne približuje umelcov vývoj črtajúci sa zo zdrojov súkromných kolekcií. Na výstave je 85 diel od súkromných zberateľov, niečo je z depozitu Galérie Schürger a grafika je z Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. Expozícia obsahuje najmä Hložníkovu tvorbu z rokov 1939 až 1985.
Na vernisáž prišlo asi sto hostí z celého Slovenska, niektoré diela zhliadla verejnosť po prvý raz. Prekvapením boli najmä kolekcie diel zo štyridsiatych, šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia.
S výstavou v Tvrdošíne súvisí aj ďalšia expozícia, výstava vitráží v Bratislave, ktorá jubilejné akcie korunuje. Je to prehliadka návrhov farebných okien pre kostol v Zborove nad Bystricou, ktorý začali stavať koncom šesťdesiatych rokov. V tom čase vzniklo Múzeum kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke a ako ukážkový kostolík pre skanzenový projekt vybrali práve kaplnku Ružencovej Panny Márie zo Zborova. To pomohlo vytúženej výstavbe nového kostola v obci. Ten – ako náhrada za malú kaplnku – sa mohol zaskvieť. Je to veľkolepá moderná stavba, po obvode ktorej – žiada sa povedať, že je „nasekaných“, lebo tak to pôsobí – štyridsať vitrážových okien. Sú totiž umiestnené tesne vedľa seba a majú pravidelný pozdĺžny tvar. Okná navrhoval práve Vincent Hložník a na výstave je časť návrhov týchto okien. Dokonca sedem z nich je úplným objavom. Našiel ich totiž duchovný Rudolf Maslák v stavebnom odpade pri starom zborovskom kostolíku.
Kysucká sixtínska kaplnka
Výstava v Kostole Klarisky bude možno inšpirovať záujemcov o Hložníkovu tvorbu, a vôbec o sakrálnu architektúru, k návšteve Zborova nad Bystricou.
Pri výkope základov v marci 1969 vraj pracovalo na budúcom kostole s nadšením 200 ľudí. Prišiel však rok 1970 a stavba mala byť zastavená. Miestni ľudia však po kostole túžili a s odôvodnením, že priestor bude slúžiť rôznym kultúrnym aktivitám, dosiahli, že sa objekt dokončil. A to aj s vitrážami a so štvormetrovým krížom so sochou ukrižovaného Ježiša od Alexandra Trizuljaka. Vďaka tomu sa vraj kostolu hovorí Kysucká sixtínska kaplnka. Historické pramene ešte uvádzajú, že zvony vyrobila Marie Dittrichová z Brodku pri Přerove a že rímsko-katolícky Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie bol vysvätený 8. decembra 1973.
Zážitkom je však aj výstava návrhov vitráží v Kostole Klarisiek. Je to vlastne druhá časť expozície v Tvrdošíne a na jej organizovaní sa podieľala Art galéria Schürger, kurátorom je Ľudovít Petránsky. Hložníkove diela pôsobia v prostredí goticko-renesančného kostola v historickom centre Bratislavy priam magicky. Je to naozaj ako pozdrav z neba, ale nie len nejaký vzdušný bozk. Výjavy sú masívne, konkrétne, príbehy čitateľné, svätci sú z mäsa a krvi, lebo ako je o Hložníkovi známe, zaujímal ho najmä človek. V preduchovnenom, ale aj životom naplnenom priestore je teda skoro dvadsať návrhov vitráží. A čo je na nich?
Obsah vitráží
„Ikonografické okruhy jednotlivých vitráží vychádzajú z textov Svätého písma. Bol to jeden z hlavných inšpiračných zdrojov Vincenta Hložníka. Autor s poznaním a precítene interpretoval Starozákonné a Novozákonné výjavy: Duch Svätý Stvoriteľ, Izaiáš, Zvestovanie, Navštívenie, Krst Krista, Kázanie Krista, Zoslanie Ducha Svätého atď.
Mimoriadne pôsobivé sú aj výjavy z Krížovej cesty na Golgotu, napríklad Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž, Veronika podáva Pánu Ježišovi ručník, Pribíjanie Ježiša na kríž, Snímanie Ježiša Krista, Vyzliekanie Ježiša Krista zo šiat,“ rozpráva kurátor výstavy Ľudovít Petránsky. Vincent Hložník sa mu vraj zdôveril, že sa kedysi inšpiroval aj návštevou gotickej katedrály Notre – Dame v Chartres, ktorá je najvýznamnejšou mariánskou svätyňou vo Francúzsku. Očarili ho vitráže s monumentálnymi rozetami. Pochopiteľne. Hložník mal talent, ktorý bol tejto vznešenosti blízky. Všetko, čo vytvoril, sa ťahá k výšinám, ale kotví v zemi.
„Vnímam a cítim to ako poctu majstrovi Vincentovi Hložníkovi i záväzok voči môjmu otcovi Jurajovi Schürgerovi, hovorí Anna Lenková, galeristka a organizátorka výstav v bratislavských Klariskách a Tvrdošíne. Jej otec bol priateľom Hložníka a chýrnym rámarom, ktorého pre jeho umenie vyhľadávali najuznávanejší umelci z celého bývalého Československa vyše päť desaťročí. Juraj Schürger bol aj známym zberateľom umenia a založil tiež jednu z prvých súkromných galérií na Slovensku.
