Štefánik: veľké meno - malá výstava

Štefánik sa konečne dostal na Hrad! Prostredníctvom výstavy Slovenské národné múzeum v hlavnom meste prezentuje originálne predmety spojené so životom Milana Rastislava Štefánika, ktoré patria do muzeálnych zbierok, aj zapožičané Gauguinove drevoryty, ktoré Štefánik zachránil pred skazou.

04.11.2019 10:00
SR MK výstava Štefánik vernisáž hrad BAX Foto: ,
Výstava Milan Rastislav Štefánik: Generál - osloboditeľ v Historickom múzeu Slovenského národného múzea na Bratislavskom hrade potrvá do konca marca
debata

Výstava na Bratislavskom hrade nesie názov Milan Rastislav Štefánik, Generál – Osloboditeľ a kladie si za cieľ predstaviť najvýznamnejšiu postavu novodobých slovenských dejín ako všestrannú osobnosť – uznávaného vedca, úspešného vojaka aj diplomata, ktorý rozhodujúcou mierou prispel k vzniku Československa a počas prvej svetovej vojny výrazne ovplyvnil aj celoeurópske dejiny.

„Návštevník môže po prvýkrát na Slovensku vidieť päť drevorytov Paula Gauguina, ktoré Milan Rastislav Štefánik objavil počas svojho pobytu na ostrove Tahiti a priviezol ich do Európy. V súčasnosti sú v zbierkovom fonde Národnej galerie v Prahe. Ďalšími zapožičanými predmetmi sú vojenské zástavy z francúzskeho Musée de l'Armée v Paríži, pod ktorými Štefánik slúžil najprv ako pešiak a neskôr ako letec,“ približuje pre Pravdu Branislav Panis, generálny riaditeľ SNM a zároveň spoluautor Štefánikovej výstavy.

Výstava je však zložená najmä zo zbierkových predmetov Slovenského národného múzea, ktoré dokumentujú jeho životnú dráhu ako vedca, zberateľa, fotografa a diplomata. „Osobitne treba poukázať na výber archívnych materiálov, najmä v časti Život po živote, ktoré približujú osud jeho pamiatky po celé obdobie 20. storočia, respektíve až po súčasnosť,“ zdôrazňuje Branislav Panis.

Uctievaný, zneužitý, zabudnutý

Milan Rastislav Štefánik si vyslúžil úctu doma na Slovensku v podstate až po svojej smrti. Hneď v 20. rokoch vznikli prvé Štefánikove pamätníky – v Myjave (1921), v Trnave (1924), príznačne u slovenských emigrantov v Clevelande v USA (1922), aj slávne diela architekta Dušana Jurkoviča v Ivanke pri Dunaji (1923) a Štefánikova Mohyla na Bradle (1924). Neskôr ľudáci zneužívali Štefánikovu smrť na protičeskú propagandu a komunisti ho chceli vymazať z dejín, keď potláčali jeho zásluhy nálepkou dobrodruha a imperialistického agenta. Národ však vedel svoje, a tak v krátkom čase politického odmäku v roku 1968 prišlo velikánovi slovenských dejín vzdať úctu 150-tisíc ľudí. Kým generálom francúzskej armády sa stal počas 1. svetovej vojny, doma na Slovensku sme mu túto hodnosť priznali in memoriam až v roku 2004! Na vojenský život Štefánika poukazujú jeho vyznamenania, rovnošaty, archívne dokumenty a fotografie. „Výstavu venovanú M. R. Štefánikovi sme pripravovali niekoľko rokov a dlhšiu dobu sme sa rozprávali o forme prezentácie jeho osobnosti. Na jednej strane sme si uvedomovali potrebu predstaviť jeho krátky, ale nadmieru bohatý život. Na druhej strane sme si čím ďalej viac uvedomovali, že jeho život sa neskončil len jeho tragickou smrťou, ale pokračoval ďalej. Stal sa symbolom,“ uzavrel generálny riaditeľ SNM.

Vášnivý zberateľ

Návštevníci výstavy spoznajú Štefánika aj ako cestovateľa a zberateľa. Hneď v úvode sa na mape zobrazujú v časovom slede všetky jeho zahraničné cesty a človek si naplno uvedomí, že navštívil všetky kontinenty okrem Antarktídy, a to aj opakovane, a že počas svojho krátkeho života (zomrel vo veku 39 rokov) toho stihol toľko, na čo by iným nestačili dva či tri životy.

Jeho cesty totiž neboli len „dobrodružstvom súkromného turistu“, vždy boli spojené s vedeckou prácou alebo diplomatickou či vojenskou misiou. Tak ho na Tahiti zaviedlo pozorovanie Slnka sedem rokov po Gauginovi, no ani nález jeho drevorytov nebol náhodný, Štefánik cielene pátral po stopách veľkého maliara, ktorého obdivoval už v Paríži, až našiel 11 majstrových diel v hroznom stave v prasacom chlieve. Ako diplomat sa dostal priamo k ruskému cárovi Mikulášovi, neskôr išiel zachraňovať československých legionárov, ktorí na Sibíri po 1. svetovej vojne uviazli v ruskej občianskej vojne.

Celú výstavu sprevádzajú Štefánikove citáty, od hlavného motta výstavy „Nič mi nebolo nemožné, lebo som chcel“ cez „Môžem byť užitočnejší v cudzine pre moje Slovensko“ až po úryvky z listov rodičom.

Demokracia pre Štefánika znamenala „myslieť skôr, než jednáš, opanovať svoje vášne, nie rozprávať, ale problémy riešiť“. Keby si toto poňatie dokázali osvojiť naši súčasní politici, o čo lepšie by sa nám žilo dnes, sto rokov po Štefánikovi! Tie isté citáty, ktoré počuje návštevník v krátkom filme, nájde aj na jednotlivých kójach, žiaľ, na to, aby ich prečítal, musí poodstúpiť a nemá veľmi kam, priestory sú priúzke.

Rovnako „úzka“ je aj priama línia, v ktorej by mal návštevník spoznať Štefánikov život v chronologickom slede. Výstava je rozdelená do troch celkov, vstupná časť nazvaná Život po živote mapuje, ako sa so Štefánikovým menom nakladalo po jeho smrti. Druhú časť tvoria objekty zo Štefánikovej pozostalosti, predmety, ktoré dokumentujú jeho zberateľskú vášeň a umelecké sklony. Veď aj Štefánikovi súrodenci nazvali jeho parížsky byt „múzeom“, ktoré je plné sošiek, modelov polynézskych člnov, exotických odevov vrátane čínskeho dračieho rúcha, domorodých oštepov. Štefánik sa tak stal majiteľom cennej etnografickej zbierky, pedantnému archivárovi by však na výstave k niektorým exponátom chýbali popisky.

Tretia časť výstavy je živšia vďaka interaktívnemu stolu, na ktorom sa najmä mladší radi pohrajú, a pritom môžu podľa zvolenej cesty spoznať Štefánika ako dieťa a študenta, ako astronóma či ako vojaka a diplomata. Moderná technika tak umožní vidieť množstvo fotografií, ktoré zdigitalizovali práve pre túto výstavu. Ako pre TASR podotkol Peter Barta, riaditeľ SNM – Historického múzea, nie všetky predmety dokázali umiestniť na plochu 400 štvorcových metrov. Nechýbajú však artefakty zo Štefánikovej smrti – kópia posmrtnej masky a rúk.

Škoda, že celá výstava pôsobí trocha sivo, ako zaprášená Štefánikova uniforma, a teraz navyše zaniká v tieni farbami hýriaceho Bienále ilustrácií, ktoré sa na Hrade prezentuje súbežne, len vo väčšom a s väčšou pompou. Generál sa tiesni v Rytierskej sieni, čo autorov iste obmedzilo v rozlete. Návštevník by rád precítil atmosféru doby plnej dejinných zvratov a pousmial sa nad veselými stránkami Štefánikovho života. Štefánik by sa ako letec zas potešil väčšiemu nadhľadu a ako kúzelník by iste rád vyvolal na tvárach svojich hostí úsmev.

Výstavu pripravilo Slovenské národné múzeum (SNM) – Historické múzeum v spolupráci s Vojenským historickým ústavom, trvá do konca marca 2020 a následne ju sprístupnia českej verejnosti v Národnom muzeu v Prahe. Žiaľ, o stálej expozícii v hlavnom meste Slovenské národné múzeum neuvažuje, hlavnou expozíciou zostane jeho rodný dom v Košariskách. „Verím však, že po vybudovaní nového múzea, múzea 20. storočia, dostane v expozícii čestné miesto práve M. R. Štefánik,“ dodal pre Pravdu generálny riaditeľ SNM Branislav Panis.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #M. R. Štefánik #SNM - HIstorické múzeum