Prízemiu Novej synagógy v Žiline dominuje interaktívna inštalácia To Cache, monumentálny ozvučený objekt z macesu vytvorený Monikou a Bohušom Kubinskými v spolupráci s hudobníkom a soundartistom Ferom Királyom. Názov odkazuje na vyrovnávajúcu sa pamäť počítača zvyšujúcu jeho výkon a môžeme ho vnímať ako metaforu problematického vzťahu s našou kolektívnou pamäťou a s minulosťou Slovenska.
Len ak sa s takýmito temnými miestami našej histórie definitívne vyrovnáme, budeme môcť „zvýšiť výkonnosť“ súčasnej spoločnosti, v ktorej inak prevážia znepokojujúco narastajúce xenofóbne a radikálne názory, píše v texte k výstave jej kurátor Omar Mirza.
Zvuková zložka inštalácie pracuje s hlasovými stopami návštevníkov. Záznamy sú manipulované a vrstvené, slová od rôznych ľudí sa spájajú do náhodných viet a vytvárajú nové súvislosti. Objekt To Cache už bol vystavený v Topoľčanoch, Šamoríne, Passau a Prahe a Žilina je poslednou zastávkou jeho „turné“.
Na balkónoch výstava pokračuje novými dielami – nájdete tu výber zo samostatnej tvorby autorov, ako aj objekty, na ktorých pracovali spoločne. Väčšina diel bola vytvorená špeciálne pre ich žilinskú výstavu, na niektorých spolupracovali s Organárskou dielňou bratov Muškovcov. Aj tu sa autori zaoberajú spoločensko-kritickými témami, rodinnou históriou, kolektívnou a osobnou pamäťou, o čom viac porozprávajú na komentovanej prehliadke, ktorá bude 17. januára 2020.
Monika a Bohuš Kubinskí spolupracujú od 90. rokov na monumentálnych site-specific inštaláciách využívajúcich netradičné materiály a multimédiá. Prostredníctvom osobných postojov, kritického uvažovania a emotívneho vnímania priestoru, v ktorom vystavujú, reagujú na rôzne politické, historické či etické témy. Popri spoločných projektoch pracujú aj individuálne – Monika sa venuje prevažne maľbe s poetickými a autobiografickými prvkami, Bohuš pracuje so sochou v tradičných materiáloch (mramor, žula, bronz), ktoré posúva do netradičných súvislostí.
Fero Király sa zaoberá hudobnými projektmi s presahom do performancie, soundartu a inštalácie, venuje sa interpretáciám súčasnej hudby, hudobným reinterpretáciám výtvarných diel, ako aj edukačným projektom v oblasti hudby a hudobnej kompozície. Využíva pri tom nové hraničné experimentálne polohy, vytvára si vlastný software a rád spolupracuje s inými umelcami.
Ako výstava vo výstave je tu predstavený aj Monikin projekt One Table, hraničný formát na pomedzí kolaboratívnej site-specific inštalácie, happeningu, rezidencie a otvorenej výzvy na spôsob „carte blanche“. Oslovuje výtvarníčky, ktoré tu už vystavovali, aby znovu prišli na miesto činu a reagovali na genius loci miesta. Pozvanie k jednému stolu v Novej synagóge prijali Daniela Krajčová a Lucia Tkáčová, ktoré prídu v priebehu výstavy a tá potrvá do 1. marca.
