V súčasnosti podľa riaditeľa Ľubovnianskeho múzea Dalibora Mikulíka finišujú s rekonštrukčnými a stavebnými prácami a pracujú už na zariadení všetkých 12 komnát, ktoré sa v ňom nachádzajú.
Musím povedať, že palác je prekrásny už teraz, keď v ňom ešte nie sú žiadne zbierkové predmety. Nechcem ešte hovoriť presný termín, ale ak všetko pôjde, ako má, pred letnou turistickou sezónou by sme ho chceli sprístupniť, uviedol Mikulík s tým, že pôjde o jeden z objektov, kde sa bude nachádzať najviac expozícií.
Foto: TASR, Adriána Hudecová
Ide o palác, ktorý dal v roku 1642 postaviť knieža Stanislav Lubomírsky, a tak jedna z komnát bude venovaná práve jemu. Okrem toho chcú v paláci prezentovať aj ďalšie šľachtické rody pôsobiace na hrade, ako napríklad Raiszovci a Zamoyskí. V prvom rade však chceme ukázať krásu architektúry tohto paláca, ktorý bol viackrát prestavaný. Predovšetkým vystavíme naše vlastné historické predmety a nábytok, niečo si možno zapožičiame, doplnil riaditeľ Ľubovnianskeho múzea. Celkové náklady na obnovu tejto časti hradu sa v dvoch etapách vyšplhali na 1,8 milióna eur, pričom dotáciu na obnovu poskytol Prešovský samosprávny kraj.
V súvislosti so sprístupnením zrekonštruovaného paláca chystajú na hrade aj nového turistického sprievodcu. Ďalej sa budeme venovať piaristickému kláštoru v Podolínci, ktorý založil Stanislav Lubomírsky. Máme kolekciu portrétov opátov, dali sme ich reštaurovať a vystavíme ich v hradnej kaplnke. Sami sme prekvapení, že tam pôsobili v 17. storočí ako pedagógovia významní kardináli z Talianska a Francúzska, čo svedčí o tom, že Spiš bol centrom vzdelávania, upozornil Mikulík.
Okrem toho sa chcú v Ľubovnianskom múzeu venovať dokončeniu historicky prvej monografie o Starej Ľubovni, ktorá bude na približne 600 stranách prezentovať toto slobodné kráľovské mesto vo viacerých oblastiach. Zároveň požiadali o finančné prostriedky vo výške milión eur z nórskych fondov na záchranu vojenských kasární, kde v minulosti realizovali aj archeologický výskum. V priebehu niekoľkých rokov by sa tak mohlo podariť sprístupniť prvú archeologickú lokalitu na hrade Ľubovňa. Práce budú pokračovať aj na oprave gotického paláca, kde by malo vzniknúť múzeum stredovekého obchodu.
Počas hlavnej sezóny pripravujeme aj stále obľúbenejšie koncerty v komornom prostredí hradu či skanzenu. Tento rok by mali u nás vystúpiť napríklad Robo Grigorov či Vašo Patejdl. Hradné slávnosti budú tento raz patriť kniežatám. Napríklad Lubomírskych označovali za bohatších, ako bol samotný poľský kráľ, dokonca im ponúkli, aby sa stali uhorskými kráľmi, doplnil Mikulík.
V skanzene pod hradom pripravujú novú výstavu o drotárstve, ktoré bolo zaradené do svetového zoznamu UNESCO. Okrem toho si pripomínajú aj 35. výročie otvorenia skanzenu, pri tejto príležitosti pripravujú veľké stretnutie darcov dreveníc a ich potomkov.
Budeme otvárať aj novú Slovenskú ulicu v skanzene, práve sme dostavali repliku kapličky z Úložnej a chceme ju sprístupniť niekedy v júni. Táto ulica bola naplánovaná ešte koncom 90. rokov minulého storočia pánom etnografom európskeho významu Jurajom Langerom a ten sen, ktorý oni vtedy mali, sa nám pomaličky darí napĺňať, zdôraznil riaditeľ múzea.
Počas roka sa môžu návštevníci stredovekého hradu tešiť na viacero tradičných podujatí, ako Cyrilo-metodské slávnosti, Deň medu, Noc múzeí a galérií či 14. ročník hradného muzikálu.
