Sklár zo Slovenska krížom potešil pápeža Františka

Cestou na bratislavskú Kolibu upúta okoloidúcich galéria slovenského sklára Achilleasa Sdoukosa. Vo výstavnej sieni je aj kópia sochy kríža, ktorú v decembri daroval vo Vatikáne premiér Peter Pellegrini pápežovi Františkovi v mene celého Slovenska. Autorom plastiky je Achilleas, ktorý vie so sklom doslova čarovať: napríklad ho ozvučí.

25.01.2020 15:00
achilleas sdoukos Foto: ,
Achilleas Sdoukos a jeho kríž pre pápeža Františka
debata (1)

Pri návšteve galérie nás zaujíma predovšetkým tento kríž. Má asi pol metra, je oblý a v jeho spodnej širšej časti sa nachádza reliéf Sedembolestnej panny Márie Šaštínskej. Spomínaná návšteva vo Vatikáne dopadla výborne, pápež venoval nášmu premiérovi až štyridsať minút svojho vzácneho času, namiesto plánovanej štvrťhodinky. Nebol to hlavný námet rozhovoru, ale – kríž pápeža vraj zaujal.

V decembri odovzdal premiér Pellegrini ako dar... Foto: Ľuboš Bilačič/Úrad vlády SR
PREMIÉR: Navštívil pápeža Františka V decembri odovzdal premiér Pellegrini ako dar zo Slovenska sklený kríž, ktorý vytvoril Achilleas Sdoukos.

Všetky Achilleasove diela majú predpoklady zaujať. Nie je to iba kvôli samotnej krehkej kráse skla, z ktorého si ľudia vždy vytvárali zaujímavé a užitočné predmety: upúta originálny nápad. Achilleas so sklom pracuje ako s neobyčajným materiálom, ktorý je rôznorodý. Môže byť číry aj nepriehľadný, hladký aj drsný, prijíma farby, lesky, dá sa spojiť s kovom, je ho možné modelovať, gravírovať, dá sa kombinovať so svetlom, zvukom i vodou. Skrátka – ríša neskutočných možností a Achilleas tie možnosti stále posúva.

Sklo chce opateru

Vo výstavnej sieni sa môže návštevník s Achilleasovou tvorbou zoznámiť a presvedčiť sa, že zo skla sa dá urobiť naozaj všetko – od reliéfu morskej panny či obrazu gréckeho bojovníka po efektný konferenčný stolík, umývadlo, svietidlo alebo kľučku na dvere.

Niektoré exponáty sú v nežných farbách, nie sú však tradične vyfarbené. Autor odtiene do objektu vkladá ako keby v živých trsoch, v jemných i nápadných náznakoch, nitkách, inde ale ponúkne dominantnú farebnú plochu či maľbu. Často použije väčšie množstvo zlatej či platinovej. Jeho práce vyvolávajú pocit slávnostnosti, výnimočnosti.

Zvláštna je ich definitívnosť – do skleneného objektu sa nič nedá dodať, domaľovať, dotvoriť. Pôsobia suverénne, ale sú krehké a smrteľné. Môžu sa rozbiť. Krehkosť potrebuje opateru a jemné zaobchádzanie. Predmety zo skla v človeku prebúdzajú aj účasť tohto druhu, s krásnym sklom v ruke sa aj človek stáva jemnejším – a to je príjemné.

V suteréne pod výstavnou sieňou sa nachádzajú dielne. Kedysi tu sídlila reštaurácia Casablanca a v jej bývalej kuchyni sa teraz tiež nachádza pec, ale sklárska. Zaberá pol miestnosti, dajú sa v nej vypaľovať rozmerné objekty. Po predchádzajúcej várke zostali na manipulačnej doske ležať formy, v ktorých vytváral Achilleas sklenené medaily, objednané zo Švajčiarska. Rôzne ocenenia, trofeje zo skla sú totiž jeho špecialitou. Istý čas bola aj soška Krištáľové krídlo z jeho dielne. Stále navrhuje rôzne ocenenia, a tak majú mnohí radosť nielen z ocenenia, ale aj zo sochy či medaily.

Grécke inšpirácie

Sklár hovorí, že sa vo vývoji posunul a umenie sa mu čoraz viac prelína s biznisom. Značku Achilleas by chcel presadiť aj v zahraničí. Čiastočne sa mu to už podarilo, ale pomýšľa na exotickejšie končiny. Črtá sa Čína, Dubaj a USA. Má šťastie aj v tom, že meno (už je to značka) Achilleas je zrozumiteľné v celom civilizovanom svete. Hoci mu to meno komolia, keď vysvetlí, že ide o postavu z gréckej mytológie, ktorá mala zraniteľnú pätu, každý hneď vie, kto to bol.

A prečo má vlastne výtvarník grécke meno? Prečo má veľa námetov z gréckej mytológie a často jeho sklenené objekty pripomínajú rozvlnenú hladinu mora? Prečo má tak rád smaragdovú farbu a inšpirujú ho morské koníky, lastúry, perleť, torzá starých stavieb, lodí, ornamenty, perute, vodní vtáci?

Stvárňuje aj motív bájneho vtáka Fénixa, ktorý vstáva z popola a je známy z gréckych legiend. Toto všetko je Achilleasovi veľmi blízke, lebo on sám mal otca Gréka. Žiaľ, tragicky zahynul v mladom veku a – vtedy päťročný – Achilleas vyrastal s mamou, Ingrid Zámečníkovou, ktorá je tiež výtvarníčka a pochádza z Bratislavy. Achilleas sa od malička pohyboval v jej blízkosti, ona maľovala obrazy, on si kreslil. Ingrid Zámečníková nám v minulosti povedala o Achilleasovi, že keď sa hral s chlapcami, aj bunker postavil taký, že len otvárala oči. Dodnes mama so synom tvoria vedľa seba a aj obrazy Ingrid sú vo výstavnej sieni na Jeseniovej ulici.

Sklár Achilleas Sdoukos s mamou, výtvarníčkou... Foto: Pravda, Robert Hüttner
achilleas sdoukos, ingrid zámečníková Sklár Achilleas Sdoukos s mamou, výtvarníčkou Ingrid Zámečníkovou pri jej obraze.

Vráťme sa ešte k Achilleasovmu otcovi – bol z tzv. gréckych detí, ktoré po druhej svetovej vojne poslali z Grécka do zahraničia, aby ich uchránili pred občianskou vojnou. Vtedy sa mnohé grécke rodiny s deťmi usadili v Čechách a na Slovensku. Známe sú napríklad speváčky, sestry Martha a Tena Elefteriadu, ktoré sa v tom čase tiež prisťahovali s rodinou z Grécka.

Achilleasov otec bol tiež v tej "várke“. Hoci teda skoro zomrel, v synovi zanechal lásku ku gréckym koreňom, ako aj hudobný talent. Prejavuje sa to vo výtvarníkovej tvorbe – robí aj sochy hudobných nástrojov, unikátne sklenené reproduktory, ale aj sám sa venuje hudbe. Hrá na gitaru v skupinách Karpina a Revoltage.

Achilleas sa cíti doma predovšetkým na Slovensku, lebo tu býva, ale rodinu má aj v Grécku a s príbuznými je v kontakte. Časť rodiny žije v Aténach, časť na vidieku vo vnútrozemí. Vie po grécky a antické korene si pochvaľuje.

Má talent pre umenie, ale je to aj bojovník. Veď si vybral odvetvie, v ktorom je potrebná aj sila – niektoré exponáty vážia desiatky kilogramov. A keď inštaloval v nových dielňach pec, neváhal dočasne vybúrať kus steny, aby sa pec dostala dnu. Nezastaví ho ani múr, ani hranice. Či už medzi krajinami, alebo vo fantázii. Sklo je krehké, ale prináša nerozbitné zážitky.

Achilleas Sdoukos: Trójsky kôň Foto: Pravda, Robert Hüttner
achilleas sdoukos Achilleas Sdoukos: Trójsky kôň

Achilleas: Sklo mi nedáva spať

Achilleas Sdoukos si s nami zaspomínal na svoje začiatky, ale hovorili sme aj o plánoch, lebo tých má plnú hlavu. Chce napríklad v galérii inštalovať celý byt, ktorý by návštevníkom ukázal, ako sa dá umelecké sklo využiť v modernom interiéri.

Sklu sa venujete už 15 rokov. Čím si vás získalo?

Najprv som pracoval s nepriehľadnými materiálmi, ale objavil som život, ktorý je v skle, a odvtedy mi sklo nedalo spať.

Stále máte nápady? Odkiaľ ich čerpáte?

Čítam, rozprávam sa s ľuďmi, pozerám sa okolo seba, to všetko mi prináša podnety. Je to jednoducho komunikácia s okolitým svetom. Potom sa zamyslím, ktorý z motívov by dnešný svet urobil krajším, a pretavím si ho do svojho obrazu.

Ktoré vaše dielo malo zvláštny príbeh alebo osud?

Pre mňa je všetko zaujímavé. Či robím sériovú zákazku, či je to dielo na objednávku, ktoré muselo dozrieť a pracoval som na ňom štyri mesiace. Za každým dielom sa skrýva príbeh.

Od nápadu po realizáciu to teda trvá asi štyri mesiace?

No niekedy je to aj viac. Napríklad sklenené reproduktory, na ktorých som pracoval s kamarátom, špecialistom na audiosystémy, sme rok len testovali, aby fungovali. Ale jeden exemplár už máme hotový a je to absolútny unikát. Z toho sa teším. Je to reálne fungujúci audiosystém. Hrá a spĺňa bežné parametre, no má niečo úplne nadštandardné, a to práve vizuál. Nikto ešte neurobil sklenené reproduktory pomaľované platinou. Všetko majú v sebe zabudované, ale nevidno nič, žiadne diery, cez ktoré ide zvuk. Využili sme princíp neviditeľných reproduktorov, ktoré hrajú spoza steny. Chcel som totiž urobiť hrajúci obraz, toto je klasickejšia verzia. Túžim nainštalovať do interiéru taký systém, že nikto nebude vedieť, kde je skrytý, a bude ho len počuť hrať.

Dá sa už váš sklenený reproduktor kúpiť?

Toto je prototyp, ktorý – pokiaľ nepríde nejaký veľmi zvláštny kupec – mi zostane, ale potom budeme podobné robiť na objednávku. Všetko vymýšľam pre ľudí, ale niektoré veci by som nikomu nedal.

Robili ste kríž pre pápeža, to bol tiež unikát?

Dostal som zadanie: Na kríži je výjav Panny Márie Šaštínskej, ktorá je patrónka Slovenska. To na dare pre pápeža Františka malo byť, v ostatnom som mal voľnú ruku. Takže som tvarovo objekt prispôsobil tomu, aby v dolnej časti vyznel reliéf s týmto námetom a kríž ako keby z neho vyrastal. Mal som niekoľko variantov, ale tento vybrali. Kríž odovzdali v peknom puzdre, sklo je krehké.

Zaujal kríž pápeža?

Dozvedel som sa, že sa mu tešil. Pozeral som si tú chvíľu aj na fotografiách, videl som, že si ho obzeral.

Ste veriaci? Rád robíte duchovné námety do skla?

Nechodím pravidelne do kostola, vieru však uctievam z ľudského aj historického hľadiska. Tvorím napríklad veľa anjelov, lebo verím, že musíme mať svojich strážcov, ktorí nás vedú životom.

Máte asi dobrého strážcu – darí sa vám. Práve ste si otvorili novú galériu na bratislavskej Kolibe!

Staré priestory, kde som mal predošlý ateliér, už nestačili, po siedmich rokoch asi máme na vylepšenie nárok. V meste som bol skrytý, a tu sú bežné aj náhodné návštevy. Tento objekt spĺňa všetko, aby sa diela mohli ukázať záujemcom. Hore bude zariadený ukážkový byt, v ktorom sú zrealizované moje práce zo skla, ako vyzerajú v reáli.

Ovládate rôzne sklárske technológie. Aj ste niečo pri práci so sklom objavili?

Stále niečo objavujem. Aj o materiáloch. Teraz som napríklad robil sklené umývadlo, ktoré mi tri razy prasklo, stále musím skúšať niečo nové a pri tom sa učím.

Aj sa nahneváte, keď sa vám niečo nedarí? Vyzeráte ako pokojný typ.

Jasné, naštvem sa. O zem som ešte nič nehodil, ale niekedy vezmem kladivo, a čo sa mi nepáči, to roztrieskam.

Hovorí sa, že črepy prinášajú šťastie…

To asi vymysleli sklári. Sklo je drahý materiál, bolo by ho škoda, takže črepy znova využijem. Roztavia sa a znova sa použijú.

Po otcovi ste vraj zdedili aj hudobný talent, hráte až v dvoch kapelách. Je to oddych od skla?

Hrám v kapelách Karpina a Revoltage. Hudba je pre mňa relax. V novembri sme mali koncert, ale mám na hudbu málo času.

Svoje úžitkové predmety zo skla chcete vystavovať aj na veľtrhu nábytku Salone del Mobile v Miláne. Čo zo skla máte vo vlastnom byte?

Kuchynskú zástenu, umývadlo, kľučky, svietidlá…

Achilleas Sdoukos: Biatec Foto: Pravda, Robert Hüttner
achilleas sdoukos Achilleas Sdoukos: Biatec

A máte v byte aj nejaký čisto umelecký predmet?

Nie, tie mám skôr v galérii, tam vyniknú aj veľkorozmerné diela, napríklad môj obľúbený dvaapolmetrový reliéf gréckeho bojovníka.

Aké námety od vás žiadajú vaši klienti?

Všelijaké, naposledy chcel jeden klient, aby som mu robil auto. Porsche. Väčšinou si témy ale vyberám ja.

Spomeniete si na najbizarnejšiu požiadavku?

Reliéf morskej panny. Jeden súkromný objednávateľ chcel, aby bola aj podsvietená, taká zvláštna inštalácia do priestoru. Museli sme urobiť kasting na modelky a telo jednej z nich sme odliali. Zafixovali sme ju na stole, zabalili do gázy namočenej v sadre. Bolo to ako balzamovanie, a keď obal stvrdol, urobila sa škrupinka, podľa ktorej sme urobili odliatok. Vytvorili sme dve morské panny, jednu som si nechal.

Prehovárate zákazníkov, aby si dali urobiť niečo odvážnejšie? Posmeľujete ich?

Idem obyčajne k nim do interiéru a poradím im. Napríklad jedna klientka chce objekt zakomponovať do schodiska. Predstavuje si niečo veľké cez dve poschodia a má to byť svietiaci dominantný objekt. To je jej nápad, ale realizácia je na mne. Mám voľnú ruku, pracujem na počítači a vymýšľam.

Sám by ste to už nestíhali. Kto vám pomáha?

Mám tu osem ľudí, je to malá manufaktúrka, sám by som to pri dnešnom počte zákaziek nedokázal. Mám šikovných sklárov, odborníkov. Jeden je napríklad zo zaniknutej sklárne v Poltári.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #pápež #sklár #Achilleas Sdoukos