V obnovenom Múzeu krásnych umení na Námestí hrdinov v Budapešti vystavujú diela Rubensa a jeho žiakov, ako bol Anthonis van Dyck, Jacob Jordaensom či Pieter Bruegel st. Predstavovali zlatú éru flámskeho maliarstva. Nezdá sa byť nadnesená charakteristika Rubensa ako maliara kráľov, kráľa maliarov. Niežeby iní umelci neportrétovali monarchov, lenže Rubens stihol precestovať aj ako neobyčajne šikovný diplomat (ovládal osem jazykov) najbohatšie metropoly starého kontinentu.
Flám sa narodil vo Vestfálsku
Najvýznamnejší flámsky maliar sa narodil 28. júna 1577 v južnom Vestfálsku, v mestečku Siegen. Kde sa tam vzal? Išlo o dôsledok ľúbostných avantúr jeho otca, bohatého protestantského advokáta z Antverp (dnes v severnom Belgicku). Právne poradenstvo Anne Saskej, manželke Viliama I. Oranžského, vodcu nizozemskej revolúcie proti španielskej nadvláde, prerástlo do ľúbostného vzťahu.
Keď sa to prezradilo, Jana Rubensa odsúdili na trest smrti, neskôr na doživotie. Manželka Mária Pypelinckxová sa však zachovala veľkodušne, vyplatila za muža priepustnú kauciu, no rodina musela emigrovať do Kolína nad Rýnom a potom do Siegenu. Tam prišiel na svet Petrus Paulus ako šieste zo siedmich detí. Až keď v Delfách zavraždil Viliama katolícky fanatik a zomrel aj Rubensov otec, matka s deťmi sa vrátila do Antverp. Peter Paul tam navštevoval elitné školy, ale čoskoro sa prejavil jeho nevšedný talent. S matkinou podporou sa učil tajomstvám výtvarného umenia u najlepších miestnych majstrov. Nestačili mu. A tak sa ako 14-ročný vydal do Talianska, kde prežil úchvatných osem rokov.
Pracoval ako dvorný maliar pre mantovského vojvodu, navštevoval Benátky, Janov a Rím, kde obdivoval antické umenie a diela renesančných géniov Paola Veronesa, Tintoretta, a najmä Tiziana, ktorý sa mu stal vzorom na celý život. Ako vášnivý zberateľ umeleckých diel vlastnil mnoho jeho obrazov a viac ako dve desiatky skopíroval tak dokonale, že odborníci si dlho neboli istí, čo je originál a čo replika.
Keď mladému Rubensovi zomierala matka, ponáhľal sa do Antverp, ale prišiel už neskoro. Do milovaného Talianska sa už nikdy nevrátil. Zato inde veľa cestoval, za diplomatické služby mu panovníci udeľovali čestné tituly. A všade ako medzinárodne uznávaný umelec dostával lukratívne ponuky. Na celé kolekcie obrazov pre chrámy, kráľovské sídla a šľachtické paláce, no na fresky sa nikdy nedal zlákať.
V Múzeu krásnych umení na Námestí hrdinov v Budapešti vystavujú diela Rubensa a jeho žiakov.
Autor najväčšieho počtu aktov v dejinách…
Stal sa jedným z najplodnejších maliarov všetkých čias. Podľa kunsthistorikov v najtvorivejšom období počas štrnástich rokov namaľoval 1 400 (!) obrazov a stovky kresieb. Samozrejme, je nemysliteľné, aby to stihol urobiť sám. V Antverpách, ale aj v ostaných mestách, kde získal veľkú zákazku, zakladal ateliéry. On písal scenáre a režíroval. Doslova. Na rozdiel od strnulej gotiky či renesancie Rubensove diela akoby zachytávali okamih dramatického filmu. Návštevník výstavy v Budapešti tak vycíti, čo by hlavné postavy vzápätí povedali či vykonali.
Umelec nakreslil skicu, ktorú pomocníci preniesli na plátno či dosku a realizovali jednotlivé časti obrazu podľa majstrových predstáv. Niekto sa sústredil na volány šiat, zbrane či šperky, iný na architektonické stavby či prírodu v pozadí. Rubens sa sústredil na charakterové tváre, robil korektúry a premyslenými záverečnými ťahmi štetca dodal obrazu špecifický punc.
Intenzívne využíval hru svetla, širokú paletu teplých tónov hnedej, žltej, červenej a v závere života osobitne zelenej. Bol absolútnym majstrom zobrazovania ľudskej pokožky, ktorej farba prechádzala do perleťového odtieňu. Tvrdí sa, že vytvoril najviac obnažených mužských, a najmä ženských tiel v dejinách umenia. S erotickým podtextom sa nestretávame iba pri svetských či mytologických témach. Frivolné zaiskrenie nachádzame aj v jeho sakrálnych dielach, čo by bolo neprijateľné pre oltáre nielen v stredovekých, ale aj v súčasných kostoloch na Slovensku.Ako sa na vtedajší vkus a životný štýl patrilo, proporcie tiel boli oblé až kypré, kypeli životom, energiou a zmyselnosťou. Medzi jeho ženskými aktmi však nenájdeme ani jednu polonahú dievčinu v ležiacej polohe. Rubens ako konvertita z evanjelickej na katolícku vieru rozvíjal barokové umenie, ktoré slúžilo proti šíreniu Lutherovej reformácie. Zbraňou proti prehnanej prudérnosti protestantov bolo aj uvoľnenie mravných postulátov v maliarstve i sochárstve. To sa ukázalo ako veľmi účinné.
… napriek tomu žil ustáleným životom
Na rozdiel od otca Peter Paul žil ustáleným rodinným životom. S prvou manželkou Isabellou Brantovou, dcérou slávneho advokáta, mal tri deti. Štyri roky po jej predčasnej smrti (zomrela asi na mor) sa oženil ako 53-ročný so 16-ročnou Helenou Fourmentovou, ktorá pochádzala z rodiny bohatého obchodníka s hodvábom. Dala mu päť detí, posledné sa narodilo osem mesiacov po umelcovej smrti. Svoju rodinu často zachytával na obrazoch v najrozličnejších situáciách. Pôvabné črty oboch manželiek využíval pri maľovaní antických bohýň aj svätíc.
Hoci v jeho tvorbe dominujú portréty a dramatické scény z histórie a Biblie, pre vlastné potešenie zachytával na obrazoch prírodné zákutia, búrky, zaujímal sa o žánrovú maľbu a vidiecke javy. Veľkolepá výstava v Budapešti v desiatich tematických sekciách predstavuje flámske barokové maliarstvo. Takmer tri desiatky Rubensových diel, dobrý tucet od Van Dycka a osemdesiatku ďalších od ich súčasníkov si Maďari zapožičali zo štyroch desiatok svetových i súkromných zbierok vrátane parížskeho Louvru, petrohradskej Ermitáže, Kráľovského paláca a múzea Prado v Madride, Umelecko-historického múzea (KHM) vo Viedni, Starej Pintotéky v Mníchove, od národných galérií vo Washingtone a v Londýne. Najviac – dvadsať diel – im poskytli Lichtenštajnské kniežacie zbierky.
Po štyroch storočiach sa tu vedľa seba ocitli originály obrazov, na základe ktorých utkali nádherné tapisérie zo striebornej a zlatej nite. Návštevníci môžu vidieť aj svadobný portrét najstaršej dcéry anglického kráľa Karola I. Márie Henriety Stuartovej od Van Dycka, ktorý budapeštianska galéria nedávno kúpila za sedem miliónov eur. Princeznička mala iba deväť rokov, tak ju autor musel namaľovať o čosi staršiu. Svadba s Viliamom II. Oranžským (vnukom spomínaného Viliama I.) sa konala 2. mája 1641.
Flámsky umelec vtedy pôsobil ako hlavný maliar na panovníckom dvore v Londýne, Iste netušil, že čoskoro, 9. decembra, zomrie vo veku 43 rokov a jej otec bude po vypuknutí buržoáznej revolúcie kráčať na popravisko. Vzhľadom na umelecký talent, ktorým bol Van Dick obdarený odmalička, a pre nezvyčajnú tvorivú vitalitu, ktorú preťala predčasná smrť, ho nazývajú aj Mozartom medzi maliarmi. Pokiaľ ide o jeho učiteľa Rubensa, zomrel po dlhšej chorobe a problémoch s pravou rukou 30. mája 1640. Pochovali ho v Kostole sv. Jakuba v Antverpách. Výstava v Budapešti potrvá do 16. februára.
