Nie v mojom kroji! Folkloristi proti extrémistom

Nie v Mojom kroji! To je heslo iniciatívy, ktorú podpísalo viac ako 150 významných folklórnych osobností Slovenska. Odmietajú v nej zneužívanie symbolov ľudovej kultúry na vytváranie "nepriateľa národa". Slovensko neznamená rovnakosť! Ani kultúrnu, ani názorovú, vyhlasujú folkloristi.

21.02.2020 15:05
debata (9)

Folklórne osobnosti Slovenska sa spojili v občianskom vyhlásení. Vymedzujú sa v ňom voči politikom s extrémistickou rétorikou, ktorí zneužívajú folklór a témy a symboly ľudovej kultúry. Ich účelové vytváranie obrazu “nepriateľa národa” považujú za vážne ohrozenie pokojného spolunažívania obyvateľov Slovenska.

Pod vyhlásením je podpísaných viac ako 150 významných folklórnych osobností Slovenska rôzneho veku a zamerania. Medzi interpretmi, etnológmi, či vedúcimi folklórnych súborov a kapiel sú aj také známe osobnosti ako Štefan Štec, Silvia Šarköziová či Lukáš Latinák. Sú medzi nimi aj legendy slovenského folklóru ako Milan Križo a Juraj Kubánka. Dvadsaťdva osobností vystupuje aj vo videu, ktoré tlmočí obsah vyhlásenia.

Folkloristi upozorňujú na rozmanitosť tradičnej ľudovej kultúry na Slovensku, absurdne kontrastujúcu s tým, “že nám istá politická strana vnucuje obraz jednofarebnej kultúry, ktorá je “tá jediná prípustná” “. Prekáža im pasovanie sa do roly “jediného skutočného ochrancu Slovenska a toho, čo je slovenské” a tiež nevraživé reči o “nepriateľoch spoločnosti”.

„Slovensko pre nás v žiadnom prípade neznamená rovnakosť! Ani kultúrnu, ani názorovú,“ uvádzajú vo vyhlásení. Pripomínajú podobnosť s nenávistnou rétorikou fašistického Slovenského štátu, jej dôsledky, no aj fakt, že dnes kandidujú do parlamentu jeho niekdajší obdivovatelia. Na záver sa pýtajú, či skutočne chceme takýmto ľuďom zveriť správu štátu: “Čo s nimi spraví moc, ak sa im zveria dôležité politické pozície? Ich nepriateľom sa postupne môže stať každý, kto vybočuje z radu. Prosíme, pamätajte aj Vy! Nielen na piesne a tance. Aj na chyby minulosti a ich dôsledky.”

Nie v mojom kroji

My, dolupodpísaní predstavitelia a podporovatelia folklórneho hnutia na Slovensku, sme veľkú časť našich životov zasvätili spoznávaniu, zachovávaniu, umeleckému stvárňovaniu a propagácii vzácneho kultúrneho dedičstva nášho domova – našej tradičnej ľudovej kultúry. Jej poznanie, skúmanie a starostlivosť o ňu považujeme za podstatný pilier našej identity v globalizovanom svete a mrzí nás, keď politici na jej hodnotu zabúdajú. Taktiež nás však mrzí, keď si ju bez väčšej znalosti zjednodušujú, prispôsobujú pre svoje politické ciele a využívajú ako nástroj hodnotového rozdeľovania spoločnosti.

Pre nás je Slovensko a jeho kultúrne dedičstvo jednotou v pestrosti. Pestrosti, ktorá je výsledkom zložitého historického vývoja a spoločenského pohybu. Pestrosti, ktorá ho robí takým jedinečným. Folklór nás celý život učí ľudskosti, venovať sa mu znamená pre nás budovať dôležité medziľudské vzťahy, spoznávať samých seba. Ukazuje nám, aká rozmanitá bola a je krása ľudového umenia v rôznych regiónoch, ako sa dokážu líšiť aj susediace dediny, či dokonca jednotlivci, hovorí nám o súžití a vzájomnej inšpirácii medzi rôznymi etnikami… Ľudová hudba a tanec nás spája – ľudsky aj historicky – s ostatnými kultúrami strednej Európy, v širšom zmysle celého európskeho kontinentu a ako univerzálny kultúrny fenomén je vzácnym pojivom spoločenstiev celého sveta.

Slovensko pre nás v žiadnom prípade neznamená rovnakosť! Ani kultúrnu, ani názorovú. Preto sa s obavami pozeráme na strany, ktoré hlásajú “jedinú správnu kultúru” a “jediný správny názor” a ktoré sa neprávom stavajú do roly “skutočných nositeľov a ochrancov slovenskosti”. Naši predkovia nám tu totiž nezanechali len piesne a tance, ale aj spomienky. Spomienky na to, čo sa stane, ak si “jediná správna” strana prisvojí právo rozhodovať o tom, kto je pravý Slovák, a kto jeho nepriateľ. Pamätáme rétoriku Slovenského štátu o “protislovenských živloch”, pred ktorými sa treba brániť. Pamätáme si aj obete našich rodičov a starých rodičov, ktorí museli dôsledky tejto rétoriky naprávať vlastnou krvou v Slovenskom národnom povstaní. No pamätáme si aj na nie tak dávne fakľové sprievody Slovenskej pospolitosti, v uniformách tak veľmi pripomínajúcich zločinné Hlinkove gardy, aj na názory jej členov, kvôli ktorým bola táto strana ako jediná v dejinách SR rozpustená.

Jej prívrženci však nikam neodišli. Mnohí aj dnes kandidujú vo voľbách. Rétoriku síce čiastočne a účelovo zmenili, no činy ich prezrádzajú. Nespomíname si, žeby niekedy vo voľbách kandidovalo toľko kriminálnikov a násilníkov. Skutočne chceme takýmto ľuďom zveriť správu štátu? Čo s nimi spraví moc, ak sa im zveria dôležité politické pozície? Ich nepriateľom sa postupne môže stať každý, kto vybočuje z radu. Prosíme, pamätajte aj Vy! Nielen na piesne a tance. Aj na chyby minulosti a ich dôsledky.

9 debata chyba
Viac na túto tému: #folklór #parlamentné voľby 2020