Výstava je umiestnená v priestoroch na druhom poschodí Bratislavského hradu.
Vznik profesionálneho divadla na Slovensku sa datuje od 1. marca 1920, keď otvorilo svoje brány Slovenské národné divadlo. Vtedy v jeho priestoroch zaznela premiéra opery Bedřicha Smetanu Hubička. Avšak slovenské profesionálne divadlo bolo v tom čase úzko prepojené s neprofesionálnou, ochotníckou sférou, ktorá na Slovensku pôsobí od roku 1830. O jej vznik sa zaslúžil Gašpar Féjerpataky-Belopotocký v Liptovskom Mikuláši.
Divadlo na Slovensku bolo odjakživa významnou súčasťou národnej kultúry a seizmografom doby. Posúvalo a skvalitňovalo kultúrny dialóg a neustále pritom upozorňovalo na svoju podstatu, upevnenie vnútorných hodnôt človeka. Výstava Divadelné storočie stopy a postoje nemá len popisnú funkciu, ukazuje slovenské divadlo v súvislostiach a prezentuje stopy, ktoré zanechalo, a postoje, ku ktorým sa hlásilo, uviedla pre médiá riaditeľka Divadelného ústavu Vladislava Fekete.
Výstava v réžii štrnástich kurátorov
Výstava Divadelné storočie – stopy a postoje mapuje nielen sféru profesionálneho divadla po roku 1920, zaoberá sa aj situáciou v spoločnosti a na poli kultúry a umenia v časoch predtým. „Slovenské profesionálne divadlo nevyrástlo na zelenej lúke. Narodilo sa do prostredia s historickou divadelnou skúsenosťou, sociálnymi predsudkami i veľkými umeleckými očakávaniami. V rámci výstavy sme sa snažili ukázať premeny slovenského divadelníctva, jeho spoločensko-politické i umelecké východiská, a takisto pomenovať paradoxy a špecifiká, ktoré určovali jeho celkový vývoj,“ hovorí hlavná kurátorka výstavy, Zuzana Nemcová Gulíková. Keďže výstava sa rozsahovo i žánrovo venuje širokému spektru tém a na slovenské divadlo sa pozerá z viacerých zorných uhlov, kurátorsky sa na nej podieľalo až štrnásť renomovaných teatrológov a divadelných odborníkov.
Kostýmy, dokumenty, fotografie
Slovenské profesionálne divadlo nevyrástlo na zelenej lúke. Narodilo sa do prostredia s historickou divadelnou skúsenosťou, sociálnymi predsudkami i veľkými umeleckými očakávaniami. V rámci výstavy sme sa snažili ukázať premeny slovenského divadelníctva, jeho spoločensko-politické i umelecké východiská, a takisto pomenovať paradoxy a špecifiká, ktoré určovali jeho celkový vývoj, doplnila hlavná kurátorka výstavy Zuzana Nemcová Gulíková.
Pri vstupe do expozície si môžu návštevníci pozrieť aj vzácne originály významných tlačených materiálov z obdobia pred vznikom profesionálnej divadelnej scény na Slovensku. Celým priestorom ich sprevádzajú originálne kostýmy z rozličných divadelných inscenácií. Viac o slovenskom divadle sa návštevníci dozvedia prostredníctvom stoviek exponátov, vystavených dokumentov, fotografií, plagátov či audiovizuálnych diel.
Od histórie po súčasnosť
Pri vstupe do expozície si môžu návštevníci pozrieť aj vzácne originály významných tlačených materiálov z obdobia pred vznikom profesionálnej divadelnej scény na Slovensku. Celým priestorom ich sprevádzajú originálne kostýmy z rozličných divadelných inscenácií. Viac o slovenskom divadle sa návštevníci dozvedia prostredníctvom stoviek exponátov, vystavených dokumentov, fotografií, plagátov, či audiovizuálnych diel. „Na tejto výstave sa podieľalo okrem kurátorského a produkčného tímu aj viac ako 60 divadiel, inštitúcií a jednotlivcov zo Slovenska, ktorí nám zapožičali exponáty zo svojich zbierok a archívov. Zahraničné exponáty pre účely výstavy zapožičalo deväť zahraničných inštitúcií – z Českej republiky, Rakúska, Maďarska a Nemecka,“ dopĺňa Zuzana Nemcová Gulíková.
Svetový scénograf na Bratislavskom hrade
S Divadelným ústavom na výstave architektonicky spolupracoval slovenský scénograf žijúci v Poľsku, Boris Kudlička, ktorého tvorbu bolo možné vidieť na Slovensku naposledy v roku 2008. „Pri projektoch ako je výstava Divadelné storočie – stopy a postoje vychádzam vždy z práce osôb, ktoré danú tému vedecky skúmajú. Zo začiatku len počúvam, prijímam informácie, spracovávam ich a následne hľadám riešenie. Myslím si, že kľúčom k tomuto projektu je práve kurátorská koncepcia, pretože tá rozpráva príbeh a určuje konštrukciu výstavy. A mojou úlohou je vytvoriť taký výtvarný priestor, aby vypovedal tento príbeh,“ hovorí Boris Kudlička. Celou výstavou vedie návštevníka čierny pás, ktorý symbolizuje časovú os a zároveň pomáha orientovať sa v priestore expozície.
Výstava Divadelné storočie stopy a postoje je na Bratislavskom hrade sprístupnená pre návštevníkov od 28. februára do 4. októbra tohto roka.