Architekt Michal Milan Harminc nestaval len múzeá

, 04.03.2020 11:00

Domy a budovy sú ako ľudské bytosti. Podobne ako umelecké predmety či iné krásne veci, do ktorých človek vloží svoju námahu, svoju lásku a ducha.

Dobrá architektúra je ako Beethovenova symfónia, povedal kedysi slávny architekt Frank Lloyd Wright. Má presnú štruktúru a usiluje sa vystihnúť absolútnu krásu a funkčnosť. Musí okrem toho dokonale zapadnúť do prostredia, v ktorom má stáť. To sú pravidlá, ktoré nemôže obísť žiadne umenie a remeslo, ak má byť dobré a pretrvať. Výstava v Slovenskom národnom múzeu na Vajanského nábreží v Bratislave s názvom Staviteľ múzeí Milan Michal Harminc hovorí aj o tom: pripomína život a dielo Milana Michala Harminca, slovenského architekta, ktorý pôsobil na celom území niekdajšieho Rakúsko-Uhorska, a na území jeho nástupníckych štátov. V novembri minulého roka sme si pripomenuli 150. výročie jeho narodenia. Výstava potrvá až do konca leta.

Sanatórium Dr. Szontagha v Novom Smokovci.
Sanatórium Dr. Szontagha v Novom Smokovci. Autor: SNM

Z dolniakov na horniaky

Za 55 rokov profesionálneho života zrealizoval viac ako tristo obytných, sakrálnych, verejných a priemyselných budov na Slovensku, v Srbsku, v Maďarsku, Rumunsku a na Ukrajine. Žánrovo obsiahol eklekticizmus konca 19. storočia, secesiu, modernu aj funkcionalizmus. Väčšina jeho stavieb slúži svojmu účelu podnes a viac ako tridsať je zaradených medzi národné kultúrne pamiatky. A ak sú budovy aj potichu prevrávajúcimi pamätníkmi svojich autorov, majú podobne ako autori svoj „životný príbeh“.

Slovenský architekt Milan Michal Harminc.
Slovenský architekt Milan Michal Harminc. Autor: SNM

Narodil sa v roku 1869 na Dolnej zemi v Kulpíne a jeho život sa potom uberal cez Budapešť na Slovensko. Pod vedením otca najskôr pôsobil ako tesár a staviteľskému remeslu sa učil od otca, pretože stredoškolské štúdium v Novom Sade nedokončil. Ešte v posledných rokoch monarchie projektoval v ateliéroch budapeštianskych architektov, napríklad pre firmu Schikedanz a Herzog, a svoju vlastnú stavebnú kanceláriu si tiež založil v Budapešti. Už od roku 1916 začal pôsobiť aj na Slovensku: v Liptovskom Mikuláši, v Novom Smokovci a od roku 1922 až do smrti v Bratislave.

V dejinách Slovenského národného múzea má trvalé miesto ako staviteľ troch jeho budov v Martine a v Bratislave. Patria k prelomovým dielam jeho tvorby a každá z nich charakterizuje jedno obdobie. Múzeum v Turčianskom sv. Martine (1905 – 1908) zapadá do neoklasicistickej fázy, Zemedelské múzeum v Bratislave (1924 – 1928) – dnes Slovenské národné múzeum je ukážkou modernizmu a napokon Slovenské národné múzeum v Martine z rokov 1929 – 1932 je funkcionalistické.

Staviteľ v Budapešti

V rozrastajúcej sa metropole Uhorska pôsobil Harminc od konca 19. storočia a podľa jeho návrhov vznikli nájomné domy, mestské vily či biskupské sídla v centre mesta i na jeho perifériách. Medzi Harmincovými objednávateľmi boli najmä bohatí prisťahovalci z Dolnej zeme či srbská pravoslávna cirkev a po rokoch 1900 aj mnohí predstavitelia slovenskej inteligencie a národných slovenských kruhov v hlavnom meste. Neskôr, už na území Slovenska, tak získal aj ľahší prístup k objednávkam zo strany slovenských politikov, lekárov a podnikateľov. Napríklad od politika a právnika Emila Stodolu, údajne najbohatšieho Slováka – advokáta a právnika Pavla Fábryho či od mikulášskej rodiny Pálkovcov.

Rodinné domy a vily sa vyznačovali pestrosťou štýlov a postavil aj viaceré obytné domy pre bankové inštitúcie – napríklad domy pre zamestnancov Tatra banky či sporiteľne. Je aj autorom budovy Tatrabanky na Námestí Slovenského národného povstania v Bratislave, súčasného ministerstva kultúry.

Múzeum v Martine

Jednotlivé expozície múzea v Turčianskom sv. Martine sa sprístupňovali v rokoch 1932 až 1938. So slávnostným otvorením budovy v júli 1938 otvorili aj národopisné expozície, poskytujúce prehľad o ľudovej kultúre na Slovensku. Budova je navrhnutá v tvare písmena T a bola vybavená pokladnicou, šatňami, sanitou, osvetlením a zabezpečením vetrania. V danej dobe patrila k najmodernejším v oblasti účelových múzejných budov v Európe. Prvá budova v Martine zo začiatku 20. storočia bola takisto polyfunkčnou stavbou s modernými systémami bezpečnosti, administratívnymi a výstavnými priestormi.

Táto budova vznikla zásluhou Muzeálnej slovenskej spoločnosti, ktorá sa konštituovala v roku 1893, a toto múzeum sa stalo jediným centrom vedeckého života Slovákov v Uhorsku. Obsahovalo geologické, mineralogické, numizmatické, historické aj etnografické zbierky a výstavba sa financovala aj z národnej zbierky, ktorú zorganizoval Andrej Kmeť. Stavbu realizovala firma Hlavaj – Uličný a o interiérovú výzdobu sa postaral Blažej Bulla.

Zemedelské múzeum v Bratislave

Prvé expozície Zemedelského múzea na súčasnom Vajanského nábreží boli sprístupnené v roku 1930. Spočiatku išlo o zbierky poľnohospodárskej výroby a lesníctva na Slovensku. Vlastivedné múzeum malo zbierky archeologické, prehistorické aj národopisné a expozícia bola celkovo rozdelená do siedmich častí. Vo vojnových rokoch sa múzeum stalo sídlom ministerstva zahraničných vecí a slovenského parlamentu. Bombardovanie Bratislavy neušetrilo ani múzeum a po druhej svetovej vojne prebiehali rekonštrukčné práce pod vedením Harminca až do roku 1951. Milan Michal Harminc vo vysokom veku ešte vykonával stavebný dozor pri výstavbe hotela Devín v Bratislave podľa návrhu Emila Belluša, hoci projektantskú činnosť ukončil už v roku 1951. Zomrel v roku 1964 v Bratislave.

Evanjelický kostol v Pliešovciach.
Evanjelický kostol v Pliešovciach. Autor: SNM

Milan Michal Harminc celkovo naprojektoval v Európe okolo tristo budov, z toho asi 170 na Slovensku. Výraznú časť z nich tvorili aj budovy sakrálne – celkovo je autorom 108 kostolov pre všetky konfesie. Súčasná výstava v Slovenskom národnom múzeu umožňuje návštevníkom vidieť aj viaceré archívne dokumenty, ktoré neboli doteraz vystavované; zbierkové predmety, modely a mobiliár z múzejných budov v Martine a v Bratislave, vrátane fragmentov zariadenia kaviarne Múzeum v Bratislave. Výstavu dopĺňajú modely Harmincových stavieb z dielne študentov architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Výstavu autorsky pripravili PhDr. Elena Machajdíková, Mgr. Robert Maretta, PhD. z Archívu Slovenského národného múzea a prof. Ing. arch. Jana Pohaničová, PhD. zo Slovenskej technickej univerzity, fakulty architektúry. Pamätný list k jubileu Milana Michala Harminca je dielom výtvarníka Mgr. art. Arnolda Fekeho.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#výročie #Milan Michal Harminc
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku