Slovo zachytené na obraze
Explicitné násilie, hoci hovorí jasnou rečou, môže v pretlaku krvavých udalostí sveta pôsobiť na zmysly otupujúco. Neraz silnejšie zarezonuje moment, ktorý v konfliktnej situácii tlaku brachiálnej sily čelí nejakým prejavom vzoprenia ľudského ducha. Poznáme to napríklad z emblematickej snímky Ladislava Bielika, kde oproti hlavni sovietskeho tanku na Šafárikovom námestí stojí muž s doširoka odhalenou hruďou, alebo keď počas novembrových udalostí 1989 podáva žena z davu kvet kordónu zoradených policajtov. Jasuoši Čiba na víťaznej fotografii World Press Photo zachytil sudánskeho protivládneho demonštranta, ktorý uprostred davu recituje báseň.
Snímka s názvom Straight Voice, zachytávajúca mladého muža, ktorý vlani v júni počas krvavých protestov v Sudáne recitoval básne uprostred skupiny demonštrantov vo svetle mobilných telefónov, sa stala víťaznou fotografiou prestížnej súťaže World Press Photo 2020. Jej autorom je japonský fotograf Jasujoši Čiba, ktorý zároveň získal odmenu 10 000 eur.
Predseda poroty Lekgetho Makolachair to pomenoval ako vyjadrenie nádeje. „Na snímke vidíme mladého muža, ktorý nestrieľa, nehádže kamene, namiesto toho recituje báseň. Je to pre nás znamenie nádeje.“ Autor fotografie, ktorý pracuje pre agentúru AFP ako hlavný fotograf pre oblasť východnej Afriky a Indického oceánu a v súčasnosti žije v Keni, dlhodobo zachytáva prebiehajúci vnútorný konflikt aj v Sudáne. Tamojšie nepokoje prepukli v januári 2018, po tom, čo ceny chleba stúpli až trojnásobne, a rozšírili sa po celej krajine. Demonštranti požadovali ukončenie tridsať rokov trvajúcej vlády Umara al-Bašíra, ktorý pod tlakom okolností 11. apríla minulého roku podal demisiu. Mladý muž na fotografii je rozpoznateľný len vďaka rozsvieteným obrazovkám mobilných telefónov ostatných protestujúcich, ktorí počas úplného výpadku elektriny v Chartúme požadujú civilnú vládu.
Demonštrácie a súdržnosť
Na tohtoročnej súťaži sa zúčastnilo celkovo 4¤282 fotografov z celkovo 125 krajín sveta. Porota si musela poradiť s počtom viac ako 73-tisíc fotografií, nominovaných bolo 44 fotografov z 24 krajín. Kategórií bolo celkovo osem: súčasné dianie; životné prostredie, všeobecné správy; dlhodobé projekty; príroda; portrét; šport; aktualita. Všetky snímky museli vzniknúť v uplynulom roku 2019.
Demonštranti boli aj hlavnou témou francúzskeho fotografa Romaina Laurendeaua, ktorý bol ocenený v špeciálnej kategórii najlepšia séria roku. Vo svojom obrazovom príbehu s názvom Kho, príbeh revolty, zachytil vývoj vzbúr, ktoré prepukli v mladej generácii Alžírčanov a zasiahli všetky vrstvy a generácie bývalej francúzskej kolónie, v ktorej je podľa organizácie UNESCO až 70 percent ľudí pod tridsať rokov bez zamestnania. Laurendeau, ktorý pred desiatimi rokmi podstúpil transplantáciu očnej rohovky, dokázal podľa poroty prerozprávať zápas mladých ľudí s „blízkosťou a osobným záujmom o život jednotlivcov na fotografiách“.
Poliaci zabodovali portrétom
Výraznou kategóriou je portrét, v ktorej tento rok zvíťazil poľský fotograf Tomek Kaczor. Ten v poľskom utečeneckom tábore pri Podkowe Lesnej pre denník Gazeta Wyborcza odfotografoval arménske dievča, ktoré sa práve prebudilo z katatonického stavu (čo je stav, počas ktorého sa pacient nedokáže pohnúť ani hovoriť).
V kategórii Príroda sa porota zhodla na fotografiách ohrozených orangutanov sumatrianskych, ktoré dobrovoľníci zachraňujú pred ničením dažďových pralesov prebiehajúcich z ľudského rozhodnutia. V jednotlivých kategóriách sa neudeľuje len jedno ocenenie, ale niekoľko, a človek sa nimi prenesie do prakticky všetkých kútov sužovanej zemegule.
Zvláštnou kategóriou je aj tzv. nová oblasť tvorby, v ktorej je zahrnutá aj videotvorba alebo 360-stupňové fotografie. Prostredníctvom nich sa divák môže stať priamym účastníkom udalosti, ako napríklad demonštrácií v Hongkongu alebo sa prenesie do Kapského Mesta, bojujúceho s nedostatkom pitnej vody.
Prestížna súťaž fotografie World Press Photo vznikla v roku 1955 a funguje ako nezisková organizácia so sídlom v Amsterdame. Je to najprestížnejšia prehliadka žurnalistickej fotografie a po vyhlásení víťazov obvykle fotografie putujú do celého sveta na putovné výstavy, alebo sú niektoré z nich súčasťami iných, menších tematicky príbuzných výstav. Na Slovensku je to napríklad výstava Slovak Press Photo, ktorej v roku 2018 predsedal víťaz World Press Photo z roku 1996, taliansky fotograf Francesco Zizola (Pravda s ním vydala rozhovor pod názvom Neprístojný pohľad v septembri 2018).
Zatiaľ čo iné veľké podujatia sa tento rok vzhľadom na celosvetovú pandémiu koronavírusu presúvajú, vyhlásenie výsledkov World Press Photo nebolo nutné presúvať. Slávnostný ceremoniál však bol celkom zrušený a zatiaľ je isté len to, že niektoré putovné výstavy víťazných fotografií sú posunuté alebo odložené na neurčito.
Jej predseda Lekgetho Makola uviedol, že víťazný záber vyjadruje nádej. „Najmä v týchto časoch, keď zažívame veľa násilia a konfliktov, je dôležité, aby sme mali záber, ktorý ľudí inšpiruje,“ cituje ho agentúra DPA.
Člen poroty Chris McGrath o víťaznej fotografii povedal: „Je to veľmi pekná, pokojná fotografia, ktorá koncentruje všetok nepokoj vo svete a túžbu ľudí po zmene“.
Čiba urobil túto fotografiu pre francúzsku tlačovú agentúru AFP v sudánskom hlavnom meste Chartúm. „Tento okamih bol jediným pokojným hromadným protestom, ktorý som v tom čase videl,“ povedal.
Násilie v Sudáne viedlo k zosadeniu prezidenta Umara Bašíra, ktorý bol pri moci takmer 30 rokov. Armáda a opozičné hnutie sa po násilných protestoch v júni dohodli na vytvorení prechodnej vlády.
Za najlepšiu fotografickú sériu porota vyhlásila súbor záberov s názvom Kho, Genesis of Revolt (Kho, vznik vzbury; kho znamená v hovorovej severoafrickej arabčine brat) o najväčšom protestnom hnutí v Alžírsku za uplynulé desaťročia od francúzskeho fotografa Romaina Laurendeaua.
Do najnovšieho ročníka súťaže World Press Photo poslalo takmer 74 000 záberov okolo 4300 fotografov z 24 krajín. Trinásťčlenná porota udelila 44 cien v desiatich kategóriách. Fotografie následne putujú po výstavách v mnohých krajinách.
V dôsledku súčasne koronavírusovej pandémie boli všetci víťazi tento rok informovaní iba virtuálne a tradičná ceremónia v Amsterdame bola zrušená.
Cena World Press Photo sa udeľuje od roku 1955. Len štyria fotografi Kjóiči Sawada, David Turnley, James Nachtwey a Anthony Suau ju doteraz získali dvakrát.
