„Bolo to veľké sklamanie,“ hovorí Anna Ondrušeková o chvíli, keď sa dozvedela, že aj galérie musia zatvoriť. „Nikto nečakal, že obmedzenia budú také dlhodobé, ale nevzdali sme sa,“ pokračuje kurátorka výstavy a riaditeľka Tatranskej galérie v rozprávaní pre Pravdu.
Pre ňu bola prezentácia komplexného diela oboch umelcov splneným snom. Rozhodla sa preto, že viac rokov pripravovanú a precízne inštalovanú výstavu, ktorej vernisáž mala byť 19. marca, sprístupnia zatiaľ aspoň v 3D verzii. Ani zďaleka sa nepodobá tomu, čo by si človek nakrútil na mobil. „Vybrali sme, na čo treba klásť dôraz, na aké detaily sa zamerať, vložili sme texty, videomedailóny oboch výtvarníkov, výber z ich oceňovanej známkovej tvorby, ktorú si možno pozrieť detailnejšie, aj iné materiály,“ vysvetľuje.
Foto: Archív Tatranskej galérie
Veľkorozmerné grafiky a maľby Dušana Kállaya opantajú najskôr oko, aby cez jeho optiku rozvírili hniezda myšlienok. Ak sa do ich príbehov návštevník ponorí, triafajú jeho srdce i dušu.
Jeho meno i tvorbu poznajú milióny ľudí na všetkých kontinentoch. Ilustráciami plnými fantázie totiž dotvoril takmer stovku kníh domácich, ale aj francúzskych, japonských, nemeckých, amerických, talianskych či švajčiarskych vydavateľstiev.
Ako jediný slovenský výtvarník získal Grand Prix na Bienále ilustrácií Bratislava. A z rúk Astrid Lindgrenovej si prevzal Cenu Hansa Christiana Andersena. Vo svojich dielach spája podľa kurátorky viditeľné s neviditeľným, imaginárne s reálnym. Grafické, obrazové aj kresliarske metafory rátajú s divákovou slobodnou obrazotvornosťou. Jeho tvorba je inšpirovaná najmä večnou ľudskou túžbou po poznaní a ovládnutí sveta, ktorá núti človeka lietať, objavovať prírodné zákony, prenikať do podstaty života a na základe poznania ich zákonitostí projektovať katedrály dotýkajúce sa nebies.
Foto: Archív Tatranskej galérie
Originálnou výtvarnou poetikou rozpráva vzrušujúce i tajomné príbehy Kamila Štanclová a vťahuje diváka do ich hĺbok.
"Stredom môjho záujmu je človek ako bytosť rozumná, vnímavá aj citlivá a jeho vzťah k iným ľuďom, ale i k veciam, čo ho obklopujú, teda každodenným, ale hlavne jeho vzťah k času a priestoru v čase. Ale aj k veciam duchovným a tajomstvám, ako sú sny.
Sny patria k človeku ako odvrátená tvár jeho života," prezrádza Kamila Štanclová.
Ako pripomína kurátorka, autorkina schopnosť dramatizácie okamihu sa spája s meditatívnosťou i úvahami o zmysle života, ale aj s humorom a iróniou.
Výstava Dušana Kállaya a Kamily Štanclovej, ktorá predstavuje najrozsiahlejší výber z ich tvorby, sa neskončí – ako bolo plánované, v polovici mája. „V Tatranskej galérii v Poprade ju predĺžime až do konca júla, aby ju mohli vidieť ľudia na vlastné oči,“ dodáva Anna Ondrušeková.
