Javisko má ako Rembrandtov obraz. „Keby sme z neho vymazali postavy, dostaneme prázdny obraz, a to je scénografia,“ hovorieval Ladislav Vychodil. Výtvarník, ktorého tvorba bola určujúca pre vývoj slovenskej scénografie druhej polovice 20. storočia. Pri príležitosti stého výročia jeho narodenia otvorili v posledný februárový deň v Slovenskej národnej galérii výstavu LV100, predstavujúcu výber z jeho návrhov, ktoré vytvoril k stovkám inscenácií doma i v zahraničí. Po viac ako dvojmesačnej vynútenej prestávke možno oddnes do expozície znova vstúpiť. Síce za prísnych hygienických podmienok, ktorých sa ale netreba báť.
K niektorým dramatickým predlohám sa cez roky vracal. Napríklad scénografiu pre Suchoňovho Svätopluka navrhol štyri razy. Naposledy pre inscenáciu, ktorá sa hrala v amfiteátri Devínskeho hradu. Mnohé z jeho návrhov už precestovali celý svet, iné sú vystavené vôbec po prvý raz. Výstava mapuje najmä to, ako Vychodil o scénografii uvažoval v rôznych etapách svoje tvorby.
Nielen pre milovníkov kníh je znova sprístupnená aj Knižnica Kornela a Nade Földváriovcov. K dispozícii je aj kreslo a v ňom sa možno usadiť z knižkou, ktorá na vás z preplnených políc zažmurká. „Rozhodli sme sa ukázať knižnicu ako súčasť životného priestoru, ako fyzické miesto a urobiť zmysluplnú inštaláciu z toho, ako Kornel pod láskavým dohľadom pani Nade premenil vlastný byt na obraz svojej knihomoľskej vášne,“ uviedla kurátorka Alexandra Kusá.
Tri vitríny privítajú návštevníka v druhej stálej expozícii s názvom Archív Júliusa Kollera. V prvej sú textilné obrazy z roku 1974, v druhej drobné práce vo svete jedného z najrešpektovanejších slovenských umelcov, tretia dokumentuje „prepisovaciu“ mániu svedka doby, zaznamenávajúceho tok dejín. Vybrať si je z čoho, stačí vstúpiť.
