Dve desiatky fotografií rozvešaných medzi košatými stromami rozprávajú o osamelosti, na ktorú boli odkázaní obyvatelia slovenského i českého hlavného mesta. Momenty z nedávnych čias, keď razantné obmedzenia z hrôzy šíriaceho sa nového koronavírusu vyľudnili ulice a zákutia našich miest.
"Mestá sú odrazom našej doby. Sú živým organizmom, ktorý pulzuje životmi ľudí, ktorí v ňom žijú, alebo len na čas pobývajú,“ hovorí text uvádzajúci kolekciu veľkorozmerných dokumentárnych snímok Petra Korčeka a Karola Cudlína. Štyridsaťročný slovenský fotoreportér vidí "mestá v čase COVID-19“ inak, ako jeho o takmer dve desaťročia starší český kolega fotograf – dokumentarista. Ich snímky hovoria o mimoriadnej situácii, ktorá v našich zemepisných šírkach nemá obdobu. A o jej dosahu na každodennú realitu zahltenú neobmedzeným ruchom.
Prvého zaujíma krajina a architektúra bez jedinej živej duše. Statickejšie zábery zaznamenáva na farbu. Ukazuje prázdne parkovisko pred výstaviskom Incheba, aby nenápadne pripomenul, akú veľkú pozornosť autám v bežnom živote venujeme. Ľudoprázdne balkóny anonymného paneláka. Mĺkve vyľudnené "korzo“, opustená Hlavná stanica, nákupné centrum zvyčajne pulzujúce ponevierajúcimi sa davmi bez akejkoľvek stopy ľudskej prítomnosti – akrobatka na lane udržiavajúca rovnováhu dáždnikom je totiž z bronzu. "Fotografovanie pre mňa nie je len profesiou, ale aj celoživotnou vášňou,“ priznáva Peter Korček. Fotograf, ktorého v prvom rade zaujíma vzťah človeka a "jeho“ mesta.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc, Lubos Pilc
"Pre mňa je dôležité, aby mi fotografovaná téma alebo prostredie boli ľudsky blízke. Nehľadám biedu ani odpudivosť, ale tradičné medziľudské vzťahy,“ hovorí český fotograf Karel Cudlín. Výpravy s fotoaparátom považuje za najdôležitejšiu šancu, ako vidieť a zažiť veci, ktoré by bez objektívu neobjavil. Zdôrazňuje, že pri tom stretáva zaujímavých ľudí a nachádza zaujímavé miesta.
Nevšedné situácie a výnimočných ľudí objavil na potulkách vyprázdnenou Prahou. V úzkej uličke na chodníku rozloženého bezdomovca, ktorého bez povšimnutia míňa mladík s rúškom na tvári. Osamelá postava ťahajúca kufor po dlaždiciach prázdnej cesty. Milenci nad mestom, ktorým ani rúška zahaľujúce ústa nebránia v dôverných prejavoch citov. Cudlínove fotografie sú čiernobiele. Farebný dokument je podľa neho náročná disciplína, ktorá si vyžaduje iný prístup a musí prinášať nové významy.
"Sú dva druhy živej fotografie. V jednom prípade sa pozeráme na fotku ako na obraz a až potom sa zaujímame o to, aká udalosť je na nej. Druhý spôsob práce toto poradie priorít prevracia. Svojou tvorbou sa snažím sledovať prvý prístup,“ vysvetľuje autor, ktorý sa roky venuje dokumentárnej fotografii. Bol jedným z osobných fotografov Václava Havla, ako fotoreportér spolupracuje s periodikami Respekt a Revolver revue.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc, Lubos Pilc
Výstava Mestá bez nás prichádza za divákmi v čase, keď sa do ešte nedávna osirelých priestorov znova vracia život. A ľudia. S nápadom zorganizovať projekt, hovoriaci o tom, čo zasiahlo v poslednom čase aj naše krajiny, prišlo České centrum v Bratislave. Aby sa exteriérová výstava vôbec mohla konať, bolo potrebné získať zvláštne povolenie od hygienikov. A preventívne sa minulú stredu nekonala ani vernisáž.
Veľkorozmerné fotografie, pripomínajúce nedávnu realitu, ktorá možno ustúpila len načas, budú na Hviezdoslavovom námestí vystavené do 10. júna. Organizátori uvažujú aj o tom, že by podobný projekt uviedli aj v ďalších mestách, v ktorých České centrá pôsobia.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc, Lubos Pilc
