"Politická situácia bola už iná, ako v roku 1969. Medzičasom sa v roku 1972 konal zjazd slovenských výtvarníkov, na ktorom ideológovia kategoricky zakázali akékoľvek iné umelecké prejavy ako socialistický realizmus,“ osvetľuje Ivan Jančár, kurátor výstavy Maľby na dreve, ktorú prezentuje Galéria mesta Bratislavy.
V čase vzniku prvých obrazov už patril Albín Brunovský k výtvarníkom uznávaným a oceňovaným doma i vo svete. Všade bodovali najmä jeho ilustrácie a grafiky. Ako všestranný umelec si však rád pomeral vlastné sily aj na iných teritóriách. A keď prišla objednávka, povedal si – prečo neskúsiť aj maľbu. "Začal tvoriť na novom, pre neho dosť nezvyčajnom materiáli – dreve perzského orecha. Papier a drevo majú síce veľa spoločného, ale aj veľa rozdielneho,“ pripomína kurátor výstavy.
Niet sa čo čudovať, že novej straníckej garnitúre a jej ideologickej úderke sa umelcove diela, ktoré si objednali ich predchodcovia, ani trochu nepáčili. Nijako v nich totiž neskrýval očarenie surrealizmom, ktorého impulzy invenčne pretavil vo svojej tvorbe. Obrazy ako Zápisky, Príbeh hriešneho mesta, Pocta Arcimboldovi, Letmý pohľad z okna, Daždivo či Melancholický deň zo začiatku sedemdesiatych rokov dokonca "nepekne zaváňajú“ zavrhovanou abstrakciou.
Z podzemia na svetlo sveta
Čo so zákazkou, ktorá bola objednaná i zaplatená, ale novým straníckym funkcionárom sa ani trochu nepáčila? Keďže do hotela Bôrik maľby nesmeli, na čas ich nechali "súdruhovia“ presťahovať do pivnice Matice slovenskej. Tam vyčkávali na svoj ďalší osud.
Po čase sa vtedajšiemu riaditeľovi Oravskej galérie Ctiborovi Belanovi podaril "husársky kúsok“. Odvážil sa požiadať, aby oficiálnu a zaplatenú objednávku administratívne presunuli do galérie, ktorej šéfoval. Inak to v tých časoch ani nešlo. "Takto prišla Oravská galéria v Dolnom Kubíne k tejto neskutočne fantastickej kolekcii,“ prezrádza Ivan Jančár.
Z "umne“ získanej kolekcie sa mu podarilo zapožičať na výstavu sedemnásť obrazov. Len časť z bohatšej kolekcie, pretože ďalšie má dolnokubínska galéria v stálej expozícii. Diela z rokov 1969 až 1974 doplnil aj obrazmi na dreve, ktoré vznikli neskôr. K štyrom zo zbierok Galérie mesta Bratislavy pribudlo jedno, ktoré je vo vlastníctve Slovenskej národnej galérie, a jedno zo zbierky trenčianskej Galérie Miloša Alexandra Bazovského. Výber dotvoril sedemnástimi dielami zo zbierok súkromných majiteľov.
Atraktívnu, oku lahodiacu, emócie a predstavivosť atakujúcu aj kolotoč myšlienok roztáčajúcu kolekciu tvoria štyri desiatky vystavených obrazov.
Zvolil techniku starých majstrov
K netradičnému materiálu, s ktorým sa rozhodol popasovať, sa dostal náhodou. Vysušené dosky perzského orecha vyradila továreň v Hodoníne ako nepotrebný materiál. Ako tvorca, ktorý sa s chuťou vydáva na nevyskúšané chodníčky, rozhodol sa Albín Brunovský maľovať na nepravidelné kusy dreva podľa receptov starých majstrov, čo pokrývali drevo maľbami stáročia pred ním.
"Keďže si zvolil špeciálnu techniku, požiadal o odbornú spoluprácu renomovanú reštaurátorku Dorotu Filovú. Aby veľmi náročnú technológiu zvládol aj po technickej stránke. Na drevo dával napríklad kriedové podklady a maľoval len na ne. Aj vďaka spolupráci s reštaurátorkou sú jeho maľby na dreve vynikajúco zachované. Pôsobia, ako keby boli namaľované včera. Farby z nich vôbec neopadávajú,“ vysvetľuje Ivan Jančár.
Maľbami umelec neprekrýval celé dosky. V prevažnej väčšine len ich časť, na ďalšej nechával vyznieť nevšednú štruktúru dreva. Čistá drevená plocha sa stala súčasťou príbehov, ktoré ten-ktorý obraz rozpráva. Ako napríklad na maľbe Letný podvečer. Stopy letokruhov pripomínajú kmeň stromu. Okolo neho sa obtáča vinič, bohato obdarený strapcami hrozna. Spoza jedného vykúka tvár krásnej ženy – vidina či prísľub radovánok, ktoré čakajú na časy, až sa bobule premenia na zlatistý mok… A nad poľom povievajúcich travín a klasov poletujúca včela napovedá, že svoje poslanie dokonale naplnila.
Od preludov k figúre
<A>Na troch hladkých stĺpoch z chrómu stoja Hodiny pre päťdesiatnikov. Číslice tri, šesť, deväť a dvanásť zdobia krehké maľby. Každá z nich pripomína istú etapu ľudského života. Dvanástka vari to najkrajšie, čo môže človek na zemi prežiť. Vznášajúci sa muž a žena hovoria o láske. Večnej, až za hrob. Alebo vari o snoch päťdesiatnika, ktorý si stále pripadá ako mladý muž a rád by si ešte vychutnal slasti rozkoše?
"Hodiny pre päťdesiatnika sú jedinou z malieb, ktorá bola zamýšľaná ako objekt do priestoru. Albín Brunovský ich urobil k vlastným päťdesiatinám,“ pripomína kurátor. Podľa jeho slov sú najspontánnejšie a najpresvedčivejšie umelcove rané maľby na dreve. Neskôr vstupuje do viac-menej snových a abstraktných vízií ďalší prvok – figúra.
Pribudli aj ozveny motívov známych z Brunovského majstrovských grafických listov. Ako hoci strnisko s panákmi slamy, na ktorom ležia dve volské oká a nad ktorým sa vznáša vtáčie hniezdo ukrývajúce vzácny poklad – vajíčko – na obraze Vráťme sa k plodom prírody. Alebo kráska s obnaženými prsníkmi, ktorej tvár špatia nepekné zuby "Zubatej“ na maľbe Frustrácia tolerancie. V knihe Maliarske dielo Albína Brunovského, ktorú vydal jeho syn – tiež výtvarník Daniel, je zdokumentovaných 125 autorových diel. V čase vydania, teda v roku 2011, mapovala jeho komplexnú maliarsku tvorbu. "Ten počet ale nie je úplne presný. Pred dvoma rokmi sa napríklad objavila jedna maľba na dreve na aukcii v Nemecku,“ prezrádza Ivan Jančár.
Výstava Albína Brunovského maľby na dreve, ktorá bude v Galérii mesta Bratislavy do konca augusta, je z kategórie tých, ktoré by si nielen milovníci výtvarného umenia rozhodne nemali nechať ujsť. Len čo sa znovu otvorili brány galérií, výstavné priestory na druhom poschodí Mirbachovho paláca ožili prvými návštevníkmi.
