Zázračno sladkého života v obrazoch

29.05.2020 12:06

Koniec 50. a začiatok 60. rokov boli epochálnym zlomom.

Starý svet odchádzal a nový, moderný, spojený s omamným ekonomických boomom, nástupom konzumu a oslobodením rôznorodých širokých spoločenských vrstiev na ňom veselo a bezohľadne tancoval a dupotal. Málokto sa obzeral späť, málokoho opantávala nostalgia. No predsa – práve ono rozhranie pôvabov starého sveta a entuziastického nadšenia modernizácie prinieslo do umeleckého prejavu špecifiká „nových vĺn“, ktoré prepukli aj do zlatej éry európskych kinematografií. Zlatú éru talianskej kinematografie reflektuje výstava Fellini a sladký život Talianska v Považskej galérii umenia v Žiline, konajúca sa v rámci festivalu Dolce Vitaj. Ide najmä o diela umelcov Mila Manaru a Mimma Rotella.

Výstava "Fellini a sladký život...
Výstava "Fellini a sladký život Talianska". Autor: Dolce Vitaj

Obzretia za zázračnom

Fellini sa však späť obzeral. Prívlastok „felliniovský“ sa stal synonymom pre „poéziu vo filme“ V Latinskej Amerike sa tomu v literatúre hovorilo „magický realizmus“ – a svojrázna „latinská“ kultúrna identita bude vari aj za výbušnou poetikou talianskej kinematografie zlatej éry, odmietajúcej z modernity vylúčiť prvok zázračna. „Na stalinistoch ma najviac serie“ – hovorí istý taliansky režisér v Ríme 60. rokov v poviedke Gabriela Garcíu Márqueza – „že zázraky nepovažujú za realitu“. To, čím bol Márquez v literatúre, bol Fellini vo filme. Legendárny Felliniho film Sladký život – La Dolce Vitta – zľudovel spoločne so svojím názvom. Je akousi esenciou talianskosti, no nezabúda pripomínať bolesť skrývajúcu sa pod lákavou povrchovou veselosťou. Nástup 60. rokov v Ríme, časy ekonomického rozkvetu, filmových hviezd, paparazzov – Federico Fellini a jeho spolupútnici zachytili príbehy svojich rozpoltených čias realisticky, no s prídychom magickosti, ktorá ponechávala realite modernosti pôvab časov minulých. Svedkami doby sa ale nestali len filmári či spisovatelia – boli to aj ilustrátori, fotografi, karikaturisti. Medzi nimi Mimmo Rottelo a Milo Manaro. A práve ich filmové plagáty, letáky, fotosky aj samostatné diela – súvisiace s osobnosťou Federica Felliniho, predstavuje Považská galéria umenia.

Atmosféra zlatej éry filmu

Marco Gerbi z Talianskeho kultúrneho inštitútu vysvetlil zámer, prečo priblížiť zlatú éru talianskeho kina práve filmovými plagátmi: „So zberateľom Enricom Minisinim sme v minulosti pripravili výstavu filmových plagátov Veľká filmová žranica, ktorá sa stretla s obrovským úspechom. Pri príležitosti stého výročia narodenia Federica Felliniho sme sa rozhodli použiť rovnaký koncept a pripraviť vlastnú výstavu, ktorá by okrem filmových plagátov s dôrazom na Felliniho tvorbu zachytila aj atmosféru doby. A tak je Minisiniho zbierka rozšírená o jedenásť originálnych československých plagátov k Felliniho filmom, 18 grafických listov Mila Manaru a tri vzácne dekoláže Mimma Rotella, ktoré nám pri tejto príležitosti zapožičala Galéria Fritelli arte contemporanea z Florencie."

Výstava "Fellini a sladký život...
Výstava "Fellini a sladký život Talianska". Autor: Dolce Vitaj

Domenico „Mimmo“ Rotella (1918) bol Felliniho priateľ a kolega. V poézii maľbe, vo fotografiách, skulptúrach či dekolážach Rottelo lámal konvencie a preslávil sa predovšetkým dekolážami, ktorými dokázal prepojiť svet filmu s výtvarným umením. V roku 1962, dva roky po uvedení filmu Sladký život, sa v parížskej Galérii J konala jeho prvá samostatná výstava plagátov a ikonografických materiálov propagujúcich filmy z dielne Cinecittà. Generačne mladší Milo Manara (1945) sa zas považuje za legendu erotického komiksu. V roku 1986 ilustroval jeho scenár Viaggio a Tulum (Cesta do Tulumu), z ktorého vznikol komiks. V roku 1992 časopis Griffo uverejnil prvú časť ich ďalšieho spoločného projektu Il viaggio di. G. Mastorna, detto fernet (Putovanie G. Mastornu, zvaného Fernet).

Výtvarníci zachytili osobnosti, ktoré rovnako ako Fellini ostali symbolmi doby – Marcello Mastroianni, Sofia Loren, Giulietta Masina, Vittorio Gassman, Nino Manfredi a mnohí ďalší. Výstava v Považskej galérii umenia v Žiline trvá do 12. júla, následne sa presunie do Slovenského národného múzea v Bratislave.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Federico Fellini #Dolce vitaj
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku