Foto: Francúzsky inštitút
Dobrácki a bezstarostní šmolkovia, ktorých typickou vlastnosťou je, že chcú každému pomáhať, už oslávili šesťdesiatku. Príbeh ich duchovného otca, jeho nasledovníkov aj cestu Tatka Šmolka, Mudroša, Babroša, Siláka, Šmolinky a ďalších obyvateľov dobre ukrytej dedinky k svetovej sláve približuje výstava Šmolkovia: šesť dekád vo Francúzskom inštitúte v Bratislave.
Postavičky modrých škriatkov s bielymi čiapočkami sa po prvý raz objavili ako "hostia“ v komiksovej sérii Johan et Pirlouit v denníku Le soir. Bolo to na sklonku roka 1958. Veľmi rýchlo sa figúrky, čo oživili v stredoveku sa odohrávajúce príbehy pážaťa Johana, stali populárne. A tak dostali "modráci“ vlastnú story vo frankofónnom belgickom magazíne Le Journal de Spirou. Vymyslel ich belgický karikaturista Pierre Culliford. Čitatelia ho poznali pod pseudonymom Peyo, ktorým zvykol podpisovať svoje komiksové stripy. Aj príbehy modrých pracovitých škriatkov situoval do stredoveku. Na výslnie slávy sa vyšplhali v šesťdesiatych rokoch. Postupne vyšlo takmer štyridsať komiksových zošitov, ktoré šli vyslovene na dračku. Ich popularita zaujala aj filmárov. Prvý čiernobiely "animák“ vznikol v roku 1965, o jedenásť rokov nakrútil sám Peyo ako režisér film Šmolkovia a čarovná flauta. Začiatkom osemdesiatych rokov prekonali aj oceán a začali dobýjať Hollywood.
Po otcovi – anglickom investorovi – zdedil Peyo obchodnícky talent. S prvými komiksovými zošitkami sa objavili aj prvé figúrky ich hrdinov z umelej hmoty, po ktorých túžili nielen malí čitatelia. Hračky sa dostali až za oceán, kde počarili tandemu Hanna-Barbera. Začali nakrúcať prvé animované seriály, pri ktorých Peyo pôsobil ako supervízor. A keď ho koncom osemdesiatych rokov začalo zrádzať zdravie, poveril vedením svojho štúdia syna Thierryho Culliforda, dcére Véronique prenechal starosti o obchodnú politiku a reklamu. Mal šesťdesiatštyri, keď na Štedrý deň v roku 1992 zomrel.
"Prišiel som z Viedne a bol som veľmi prekvapený, aká pekná výstava to je,“ dočítate sa v knihe návštevníkov. Stručných a obdivných zápisov je plná. Škoda len, že ten, čo nevie po francúzsky, sa musí uspokojovať s prezeraním obrázkov. Okrem nich je však na vystavených paneloch opísaný aj príbeh autora obľúbených postavičiek, jeho životné peripetie aj cesty modrých hrdinov, ktorí sa dostali až na Mesiac. Pri dvoch skoro rovnakých kresbičkách sa dovtípi, že jeho ratolesti sa môžu zabaviť hľadaním niekoľkých rozdielov, ale to je všetko. Škoda. Výstava potrvá do konca júna.
