Fotografie o pamäti a zabúdaní

Kto vyhral? Nikto. Všetci sme prehrali... Stručným, no veľavravným dialógom s predavačom čučoriedok uvádza Olja Triaška Stefanović fotografiu pamätníka sarajevskej zimnej olympiády. Aj ten poznamenalo 1 460-dňové srbské obliehanie mesta v prvej polovici deväťdesiatych rokov, ktoré sa stalo symbolom vojny.

, 16.06.2020 12:34
OLJA TRIAŠKA STEFANOVIĆ1 Foto:
Prítomnosť minulosti
debata

O pamäti a zabúdaní rozpráva výstava fotografky, rodáčky z Nového Sadu, ktorá našla nový domov v Bratislave, v Galérii mesta Bratislavy. Názvom Bratstvo a jednota odkazuje na oficiálnu ideológiu, roky držiacu pohromade multietnický štát. Pripomína ho už len originálna školská mapa. Nevisí, padá na zem. Podobne, ako „padla“ Juhoslávia. Vedľa na veľkorozmernej fotografii vytlačenej na textile pózuje rodina – otec, matka, syn a dcéra Olja. Odkazuje na vlastnú rodinu. „Fotografia sa volá Made in Yugoslavia, lebo všetci sme sa v nej narodili,“ vysvetľuje autorka.

Nie veda a kultúra, ale bunker

Titova bronzová socha zastrčená v kúte vedľa vlhnúcej steny. Z kedysi veľkolepého múzea obdivovaného a oslavovaného muža, ktorý desaťročia vládol svojej krajine, sa stalo ošarpané miesto zapratané rozpadávajúcimi sa „pamiatkami“ minulosti. „Tito postavil Juhosláviu s myšlienkou bratstva a jednoty, ale keď sa pozeráme na tú spúšť, vidíme, že asi nič z toho nefunguje,“ hovorí Olja Triaška Stefanović.

Prázdna zasadačka. Igelitom chránené pevné linky umelohmotných telefónov, ktoré mali slúžiť ako spojenie s vonkajším svetom. Otvorené drevené okienko, cez ktoré vidno ďalšie – ale zatvorené. Protiatómový bunker, vybudovaný v meste medzi Sarajevom a Mostarom, mal ochrániť tri stovky „vyvolených“ počas šiestich mesiacov. Klimatizácia je dodnes funkčná. „Po celý čas svojej existencie bol zatvorený. Nevie sa, či v ňom Tito niekedy bol. Raz ho ale vraj navštívil,“ pridáva fotografka. Budovanie obrovského priestoru pod zemou patrilo k štátnym tajomstvám. „Na jeho výstavbu odišli všetky peniaze, ktoré boli určené na podporu vzdelávania, vedy a kultúry. Tam však nikdy neodišli,“ spomína.

Zabúdanie, zo série Bratstvo a jednota, 2019 Foto: OLJA TRIAŠKA STEFANOVIĆ
OLJA TRIAŠKA STEFANOVIĆ2 Zabúdanie, zo série Bratstvo a jednota, 2019

Veľké a malé dejiny

Vojnou zdevastovaný hotel Igman v Sarajeve. Rozbombardovaná budova generálneho štábu armády v Belehrade. Trosky, ktoré s odstupom času už nikoho nezaujímajú.

Čiernobiela mozaika vytvorená z tridsiatich šiestich vizuálnych štúdií pamätníkov obetiam druhej svetovej vojny, je výkričníkom. „Mnohé sú zanedbané, veľa ich bolo v občianskej vojne zničených. No keď sa nenaučíme, že druhá svetová vojna znamenala pre ľudí boj za slobodu a demokraciu, veľmi ľahko môže prísť iná vojna,“ upozorňuje Olja Triaška Stefanović.

Veľké dejiny rodnej krajiny konfrontuje s malými dejinami vlastne rodiny. Pod názvom Tata a číslo 46 vystavuje kôpku novín, ktoré cez desaťročia zbieral jej otec, aby z nich vystrihoval všetko, čo sa týkalo histórie jeho krajiny. Narodil sa v roku, keď vznikla Juhoslávia, mal štyridsaťšesť, keď sa rozpadla. Aj do výšky objektu zašifrovala číslo – meria 46 centimetrov. List s blahoželaním k 21. narodeninám má pečiatku z dňa 23. marca 1999. V ten deň začalo NATO bombardovať Miloševičovu Juhosláviu. V tom čase už fotografka žila dva roky v Bratislave. „O bombardovaní sme sa učili v rámci druhej svetovej vojny. Nevedela som si predstaviť, že to príde znova na konci 20. storočia,“ vysvetľuje.

„Časový odstup mi dal iný pohľad aj silu vrátiť sa do minulosti a otvoriť pamäť. To, čo sa v turbulentných deväťdesiatych rokoch udialo, ukazuje, ako dokáže radikálny názor spoločnosť rozdeľovať aj ako narastá nenávisť. Podľa ankety osemnásťroční v Srbsku vôbec nevedia, čo sa vlastne v bývalej Juhoslávii stalo,“ pridáva.

Podobný príbeh

„Príbeh bývalej Juhoslávie nie je priveľmi vzdialený príbehu o Československu,“ hovorí kurátorka Bohunka Koklesová. Archívnymi fotografiami, textami z novín, kníh a poznámkami bádateľky osvetľuje vzťahy Slovákov a Čechov v rokoch 1938 až 1948. „Bola to dekáda jednej generácie ľudí, ktorí prežili dva totalitné režimy: protektorát alebo Slovenský štát a komunizmus. Medzi jednými a druhými ostalo veľa nevysporiadaných vecí,“ hovorí historička a teoretička fotografie.

Kto sa pozorne zahľadí do materiálov porozkladaných na stoloch, zaregistruje aj fotografie pripomínajúce návštevu Josipa Broza Tita ako predsedu vlády v Bratislave. Exponáty v „bádateľni“ hovoria o radikalizácii vzťahov, vyhrocujúcich sa emóciách, pražskom centralizme aj nenávisti, aj o povojnových snahách o opätovné zbližovanie. Neveľké no obsažné „kapitolky“ pripomínajú dobové konflikty cez vizuálnu kultúru tých čias. Výstava Bratstvo a sloboda bude v Galérii mesta Bratislavy do 13. septembra. Patrí k tým, ktoré rozhodne treba vidieť.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #fotografia
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy